Černík, Michal: Otázky (Ptaní Szlovák nyelven)

Kde je ta radost,
která nás vynese vzhůru až k nebesům
a my se nezřítíme?

Kde je to dítě,
které skrze nás jásavě proběhne
a zanechá nás opět průzračné a otevřené jak okno?

Kde je ta ruka,
která se promění v mnohost rukou,
aby zachránila jeden život?

Kde jsou ty hřeby,
které se za nás ohnou bolestí,
když nás dav křižuje svou záští?

Kde je ta cesta,
která se vydá po našich stopách,
aby po ní mohli kráčet i jiní?

Kde je ta zlatá nit,
která nás vyvede z vlastního bludiště,
a přitom nás neuštkne?

Kde jsou ty dýky,
které v nás zemřou
a už nebudou, nebudou k probuzení?

Kde je ta duše,
která v nás dýchá a pracuje,
když už jsme i sebe chtěli vzdát?

Kde jsou ty naše hlavy,
které se zdvihnou jako palcáty
a před nikým se neskloní?

Kde jsou ty pravdy,
které nás přežijí,
i když je včera veřejně setnuli?

Kde je ta naděje,
která odmyká budoucnost
a my do ní bez obav vstoupíme?

Kde je to světlo,
které se stane majákem našich osudů,
majákem dějin, majákem lidstva?

Kde je tá radosť,
ktorá nás vynesie nahor až k nebesiam
a my sa nezrútime?

Kde je to dieťa,
ktoré cez nás jasavo prebehne
a zanechá nás opäť priezračných a otvorených ako okno?

Kde je tá ruka,
ktorá sa premení na mnohosť rúk,
aby zachránila jeden život?

Kde sú tie kliny,
ktoré sa za nás ohnú bolesťou,
keď nás dav pribíja na kríž svoju nenávisťou?

Kde je tá cesta,
ktorá sa vydá po našich stopách,
aby po nej mohli kráčať aj iní?

Kde je tá zlatá niť,
ktorá nás vyvedie z vlastného bludiska,
a pritom nás neuštipne?

Kde sú tie dýky,
ktoré v nás zomrú
a už nebudú, nebudú sa môcť prebudiť?

Kde je tá duša,
ktorá v nás dýcha a pracuje,
keď už sme sa aj seba chceli vzdať?

Kde sú tie naše hlavy,
ktoré sa zdvihnú ako palcáty
a pred nikým sa nesklonia?

Kde sú tie pravdy,
ktoré nás prežijú,
aj keď ich včera verejne sťali?

Kde je tá nádej,
ktorá odomyká budúcnosť
a my do nej bez obáv vstúpime?

Kde je to svetlo,
ktoré sa stane majákom našich osudov,
majákom dejín, majákom ľudstva?