Kipling, Rudyard: Keď… (If in Slovak)

If you can keep your head when all about you 
Are losing theirs and blaming it on you; 
If you can trust yourself when all men doubt you, 
But make allowance for their doubting too; 
If you can wait and not be tired by waiting, 
Or, being lied about, don't deal in lies, 
Or, being hated, don't give way to hating, 
And yet don't look too good, nor talk too wise;

If you can dream - and not make dreams your master; 
If you can think - and not make thoughts your aim; 
If you can meet with triumph and disaster 
And treat those two imposters just the same; 
If you can bear to hear the truth you've spoken 
Twisted by knaves to make a trap for fools, 
Or watch the things you gave your life to broken, 
And stoop and build 'em up with wornout tools;

If you can make one heap of all your winnings 
And risk it on one turn of pitch-and-toss, 
And lose, and start again at your beginnings 
And never breath a word about your loss; 
If you can force your heart and nerve and sinew 
To serve your turn long after they are gone, 
And so hold on when there is nothing in you 
Except the Will which says to them: "Hold on";

If you can talk with crowds and keep your virtue, 
Or walk with kings - nor lose the common touch; 
If neither foes nor loving friends can hurt you; 
If all men count with you, but none too much; 
If you can fill the unforgiving minute 
With sixty seconds' worth of distance run - 
Yours is the Earth and everything that's in it, 
And - which is more - you'll be a Man my son! 

Keď i vo zmätku, čo kol teba vládne,
máš hlavu pevnú, hoc ťa výsmech tne,
keď veríš sebe, odmietaný chladne,
neobviňujúc duše neprajné;
keď čakať vieš a neochabnúť pritom,
súc klamaný, však nezronený lžou,
keď nenávisť plá, cudzia tvojim citom,
cnosť, dobro, nie sú ti slov prázdnou hrou;

keď sniť vieš, ale snom sa nepoddávať,
keď myslieť vieš — však rozumne i žiť;
a skromnosti vieš múdro prednosť dávať
pred zvodmi slávy, pádu, ňou sa kryť;
keď nezúfaš, hoc šliapu pravdu tvoju
šaľbiari ľstiví v blata nízky brud,
keď tvoje dielo tratí pevnosť svoju
a v znoji musíš ho zas dvíhať z hrúd;

keď všetkých skvelých výhier zisky hojné
na kocku jedinú vieš postaviť,
strát nestrašia ťa víťaziace tône,
hoc o šťastie zas musíš zápasiť;
keď prinútiť vieš srdce, čuvy, žily,
by museli vo vernej službe stáť,
hoc by im hneď už unikali sily,
kým už len vôľa velie: „Vydržať!“

Keď hrdý si, bárs priatelíš sa s davom,
a nezpyšnieš, hoc s kráľmi obcuješ,
ak nehu, drsnosť znesieš rovným právom
a všetkým patriac, sebe patríš tiež;
keď využiť vieš zmysel každej chvíle
sťa závodník, tak Svet ti patrí už
so všetkým, čo je na ňom cenné, milé,
však viacej je, ver, syn môj, že si muž!