This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Kiss Judit Ágnes: Idegenből

Portre of Kiss Judit Ágnes

Idegenből (Hungarian)

Én nem tudok már rajta kívül élni.
Golyónyomok a házai falán,
nagyapám vére, nagyanyám futása
van a téglákba égetve talán,
ahogy belém a légópincék mélye,
a szirénázó halálfélelem.
Nappal mintha elengedne, de éjjel
leül az ország, és mesél nekem.
 
Szájából etet, énekével altat,
és tréfálkozik, mikor nagybeteg,
láttam gyengének, láthattam erősnek,
s bár hagyná, de én túl nem léphetek
testén, mit száz évek szabdaltak széjjel,
emlékein, mit ide hord a szél,
kell, hogy szeressen, és kell, hogy szeressem,
ha meghallom, mit álmában beszél.
Pora is kell, mi ingeim nyakára,
cipőmre, hajam szálára tapad,
más ölében csak idegen lehetnék,
ő ismer, és magamnak visszaad.
 
Szép hölgy, Európa, hiába tárod
elém minden résed és hajlatod,
csábít, mit kínálsz, űz hozzád a vágyam,
s beléd hatolni képtelen vagyok.
Kapudhoz érve lelohaszt a szégyen,
ne hidd, hogy hűségem nem átkozom,
míg újra s újra megtermékenyítem
csúf kis hazám, imádott asszonyom.



Uploaded byP. T.
Source of the quotationhttps://hycry.wordpress.com

Z cudziny (Slovak)

Ja už neviem žiť za jej hranicami.
Stopy guliek na domových stenách,
krv starého otca, beh starej mamy
sú, tak sa zdá, vpálené do tehál,
tak ako do mňa ten bunkrový pocit,
ten zavýjajúci smrteľný strach.
Cez deň ma opúšťa, ale zas v noci
sa krajina navracia v historkách.
 
Kŕmi ma z úst, vlastnou piesňou uspáva,
a posmeškuje, keď sa s ňou svet točí,
videl som ju padať, a zase vstávať,
hoci môžem, nikdy neprekročím
jej telo, čo storočia roztrhali,
cez spomienky, čo sem vetry nosia,
musí ma milovať, a ja tiež musím,
keď počúvam, čo hovorí zo sna.
Ja chcem aj jej prach, čo sa mi priliepa
na krk košele, topánky, vlasy,
v inom lone môžem byť len cudzinec,
ona ma pozná, len k nej sa hlásim.
 
Kráska, Európa, darmo otváraš
predo mnou každý záhyb, štrbinu,
vábiš ma a ja sa v túžbe ponáram,
no nemôžem do teba preniknúť.
Darmo sa nechávam lákať neverou,
pri tvojej bráne ma zrazí ostych,
a preto len znova sejem semeno
do ľúbenej ženy, mrzkej vlasti.



Uploaded byP. T.
Source of the quotationhttp://kissjuditagnes.hu/forditas.html

minimap