This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Blažková, Jaroslava, Slovak Reception

Image of Blažková, Jaroslava
Blažková, Jaroslava
(1933–)

Reception

Charakteristika tvorby
Výrazná prozaická osobnosť Generácie 56, skupiny mladých autorov, ktorí vstúpili do slovenskej literatúry po páde kultu osobnosti a nastupujúcom politickom odmäku a plodom ktorého bol aj vznik časopisu Mladá tvorba. V ňom sa namiesto veľkých historických plátien povstaleckej generácie výrazne začala presadzovať literatúra všedného dňa, témy, ktoré dokázali svojou civilnosťou, spontánnosťou, novým jazykom a najmä novým videním skutočnosti osloviť mladých čitateľov. A najvýraznejšie, s najväčším čitateľským ohlasom to dokázala práve J. Blažková. Jej poviedky, publikované v Mladej tvorbe, Kultúrnom živote a ďalších časopisoch sú tematicky i štylisticky objavné, namiesto pátosu či sentimentu predchádzajúcej generácie Blažkovej jazyk je expresívny, využíva hovorovú vrstvu jazyka, mestský a študentský slang, príbehy sú prestúpené iróniou a sebairóniou rozprávača. Všetky tieto znaky nového pohľadu na realitu sú prítomné aj v jej knižnom debute Nylonový mesiac. Titulná novela, čitateľsky najúspešnejšia, ktorá sa stala aj predlohou pre rovnomenný film, je príbehom mladej architektky Vandy, ktorej milostné zblíženie s kolegom Andrejom a jeho vyvrcholenie počas dovolenky v Tatrách, vyústi do Vandino rozhodnutie ukončiť ich vzťah. Nekonvenčná Blažkovej hrdinka a jej "sloboda voľby" aj v erotickej oblasti znamenala výrazný posun v "emancipácii" (dobový termín) ženských hrdiniek a predznamenala nástup feministických tém do slovenskej, ale i českej prózy – keďže Blažkovej poviedky aj ich knižné vydania vychádzali paralelne aj v Čechách. Vzbura Blažkovej mladých hrdiniek proti dobovým konvenciám je tematickým ťažiskom aj ďalšej poviedkovej knihy Jahniatko a grandi. Zaradila do nej aj prózu Poviedka plná snehu, ktorá predtým vyšla v Kultúrnom živote a svojim nekonvenčným pohľadom na tabuizovanú oblasť erotických vzťahov medzi ženou a mužom a slobodou voľby v týchto vzťahoch, vyvolala burlivú polemiku, ktorá vyústila do mimoliterárnych spochybnení mravnej bezúhonnosti nielen Blažkovej hrdinky, ale samotnej autorky. Na pomedzí medzi prózou pre dospelých a dospievajúcu mládež je román Môj skvelý brat Robinzon. Je to príbeh dvoch povahovo odlišných bratov, agilnejšieho Robinzona a hĺbavejšieho Budyho, ktorý je zároveň aj rozprávačom príbehu. Nejde v ňom len o súperenie v získaní priazne ich rovesníčky Dorotky, ale príbeh je zároveň obrazom generačne napätého vzťahu mladých ku skostnatenosti dospelých, odmietanie či protest proti hodnotám, ktoré sa im snažia autoritatívne vnútiť. Protestujú proti ním, aj keď ich protest má často len podobu klaunovskej grimasy a cenou zaň je dezilúzia. V prozaickom svete Blažkovej kníh pre deti, ktoré vznikali paralelne s jej prózami pre dospelých, dominuje jednoznačne humor, fantázia, živý detský jazyk, účinné spojenie poetického obrazu života detí s jeho poznávacím aspektom, pričom autorka veľmi funkčne pri fabulovaní príbehov pre deti využíva žánrové postupy detektívky, dobrodružnej, ale aj náučnej literatúry. Skoro vždy v týchto príbehoch dominuje poetika detského aspektu, detského vnímania sveta, čaro prvého dotyku s neznámou realitou života, ktorá sa dieťaťu často javí ako zázrak. Blažková je tak svojím vnímaním dieťaťa a svojou poetikou veľmi blízka autorom ako K. Jarunková, M. Ďuríčková, N. Tanská, J. Navrátil, ale aj Ľ. Feldek či M. Válek, ktorí tematicky a žánrovo výrazne obohatili v 60. rokoch slovenskú literatúru pre deti a mládež. Na tvorivom vrchole a pri neochabujúcom čitateľskom záujme dochádza koncom 60. rokov, po jej odchode do emigrácie, k prudkému a v oblasti detskej literatúry zrejme definitívnemu prerušeniu autorkinej prozaickej tvorby. Návrat do slovenskej literatúry, do kontextu modernej slovenskej prózy, predstavujú v 90. rokoch reedície jej detských kníh, výber z jej poviedkovej tvorby zo 60. rokov (ako z gratulačnej karty) a kniha Svadba v Káne Galilejskej. Okrem titulnej poviedky, ktorá vyšla v roku 1966 a pre toto knižné vydanie bola autorsky upravená, kniha obsahuje poviedky, ktoré vznikli v rozmedzí 70. až 90. rokov v Kanade. Sú to príbehy o ženách, tematicky zväčša kotvia už v kanadskej (americkej) realite, ale svojim životným a citovým zázemím sú ich hrdinky spojené so svetom, v ktorom sa formovalo ich vnímanie života a zdedených mravných hodnôt – najvýraznejšie je to zreteľné v poviedke Príbeh vestálky, v ktorej Blažková vracia do svojej prózy vo vyhranenej príbehovej podobe dilemu, ktorú riešili už jej hrdinky v prózach zo 60. rokov, a ktorú hrdinka poviedky Kristína nazýva voľbou svojej mamy: "Prežrieť potupu a žiť sama v odriekaní, len pre deti a prácu", alebo sa vzbúriť – aj keď vzbura má teraz tragický následok. Kniha akoby dotvárala autorský oblúk Blažkovej prózy. Zároveň pôsobí ako výrazný impulz aj pre súčasnú slovenskú literatúru a naznačuje, že tvorivý potenciál Jaroslavy Blažkovej nie je uzavretý. V roku 2003 sa vrátila aj k detskému čitateľovi – na Slovensku vydala rozprávkový príbeh Minka a Pyžaminka. (Anton Baláž)

O autorovi
"Bohatou paletou žánrových foriem pokryla široký čitateľský diapazón od obdobia predčitateľského cez mladší i starší školský vek až po obdobie puberty a dospievania. A dobové ohlasy svedčia aj o tom, že bola odvážna v nastoľovaní problémov, originálna v ich výrazovej transformácii. Bez falošnej úcty nebojácne narúšala umelecké konvencie, smelo rozbíjala skôrovatené etické normy… Stala sa symbolom mladosti, odvahy, činu. Bola hovorcom nielen vlastnej generácie, ale všetkých, ktorí túžili po slobodnom tvorivom živote, po skutočnej spoločenskej spravodlivosti." (Milan Jurčo)

"Bez akýchkoľvek sklonov vypomáhať si literárnou manierou evokovala každodenný svet dieťaťa a túto každodennosť dokázala naplniť zázračnosťou detskej fantázie ako radostným svetlom, ktoré premieňa všetko, čoho sa dotkne, ale pritom nič nefalšuje." (Bohuš Kováč)

Autor o sebe
Môj vnuk, keď mu rozprávam rozprávku, sa ešte i dnes čuduje, ako zvláštnou angličtinou to stará mama hovorí. Spisovateľ a herec sú odkázaní na dokonalú znalosť jazyka, je to ich nástroj. Odchodom do cudziny, pokiaľ nie sú v cudzej reči skutočne vycibrení ako Milan Kundera, ktorý hovoril po francúzsky od malička, ocitnú sa  v strašnej situácii zúrenia aj sĺz. Ale ten, kto sa raz upísal tej neresti písať, nemôže inak, píše.

Ocenenia
Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ za najlepšiu prózu roka za novelu Nylonový mesiac (1961)
Cena Fraňa Kráľa za najlepšiu prózu pre mládež za knihu Ohňostroj pre deduška (1963)
Cena UNESCO – čestný diplom H. Ch. Andersena za knihu Ohňostroj pre deduška (1964)
Cena vydavateľstva Mladé letá za najlepšiu prózu roka za knihu Môj skvelý brat Robinzon (1968)
Cena vydavateľstva Mladé letá "Za jazykové majstrovstvo v literatúre pre deti" za knihu Rozprávky z červenej ponožky (1969). Táto cena bola udelená po prvýkrát. Knihu vzápätí zošrotovali.
Cena Bibiany Trojruža za celoživotnú tvorbu pre deti (1999)
Anthology ::
Literature ::
Translation ::

minimap