This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Feldek, Ľubomír: Vypratá báseň

Portre of Feldek, Ľubomír

Vypratá báseň (Slovak)

1
Vytiahla si z práčky
svoju zásterku
a našla si v nej moju báseň
a zvolala si prekvapená:
– Je vypratá!

Ostal z nej iba modrý f
ľak na bielej stránke,
podobný súmraku nad zasneženou strá
ňou,
v ktorom krajina zaspáva ako zabudnutá,
hoci už raz napísaná báseň,
a jej spánok sa podobá smrti.

2
I láska ako keby občas nebola.

Noc víri
ako nehybná a čierna v
ôna
inej ženy,
nad ktorou sa krúti moja hlava.

Tma napína sa ako látka,
spoza ktorej cítiš tep iného muža,
pálčivý a
ťažký,
tlačiaci
ťa k hlbokému stromu.

Ráno je
ďaleko
a svetlo na druhej miske váh
až príliš
ľahké.

Vzdorova
ť zdá sa nezmyselné,
a vzdorujeme predsa,
lebo krajine,
ako už raz napísanej, hoci zabudnutej básni,
farebne sa sníva
a je živá.

3
A ako náhodou sa objavuje úsvit
nad zasneženou stráňou,
podobný poznámkam v starom zápisníku,
z ktor
ých znovu skladám
vypratú báse
ň.

A čosi, podobné spomienke,
mi schádza na um až teraz,
tak ako predtým čosi, podobné predpovedi.

A tiež ja
prekvapený volám:
– Je vypratá!

Zásterka moja!

To takto vždy znova
bude musie
ť chodiť moje slovo
do pračky?


PublisherKriedový kruh, Slovenský spisovateľ

minimap