Ave Eva (13 - 18) (Slovak)
13
No krásu zachráni i zrnko čo v nej čaká Jadierko krása má a to sa nenaľaká ked príde víchrica okmásať lupienky Ach ženy bolestné s osudom podenky ach ženy spálené uprostred mája mrazom nesúce jeseňou len smútok za obrazom ktorý sa rozplynul a viacej nebude Dieťatko z ruže kvet utieklo po prúde
14
smútok pod púdrom pod rúžom strašná rana hrob skrytý v hodvábe kollska polámaná voňavá nádhera a vráska na vráske dych jamy priepastnej stajený v otázke Do novembrových hmiel odchádza sama sama nik nepritúli ju len rozzevená jama zostáva na konci nacelkom odkrytá Jamôčka na lícach och rozkoš dopitá
15
Chlap i ked splesnivie ako kôl v starom plote má ešte vídycky má má podiel na živote Zjazvený krásny je zjazvený mocný je smrť naňho počká si kým pohár dopije a stojí do konca starý peň okmásaný jak trofej skvejú sa po boji jeho rany No žena Pane môj stráca sa ako sneh ak raz len zblúdila v riečisku márnych nieh
16
Ach tena Bože môj stráca sa ako vina pod brehom uplýva sen jej sa nenapĺňa pod rukou cítiš ju ale sa vytratí Nie chlapi hynú tiež Jak v búrke vývraty Hej chlapi hynú tiež Jak brehy podomleté Nie chlapi hynú tiež Jak vtáky v prudkom lete ked' mráz ich zasiahol a zrazil ku zemi Hej chlapi hynú tiež Jak humná v plameni
17
Však za to nemôže nie nemôže byť iná Jej je to zásluha ale nie je jej vina Je prúdom života čo ženie kolesá Je vichrom zdiveným do plachiet oprie sa zaháša svetielka požiare rozduchuje pekne ťa oplače kľačiaca v tíši tuje lež cez flôr závoja blyští sa pohrad jej Žena tá krehučká je smrti nepriateľ
18
Jak príboj kvetnatý rúti sa na jej valy jak vina sperlená triešti sa na úskalí a večne dojímatým že sa nebojí strážami pri bránach prekĺznuť v závoji so svojím tajomstvom v zapečatenom liste Ó večne dojíma jej odhodlanie čisté dôjst s dobrý posolstvom do prvej línie ho máte hľa ach aký krásny je Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava |
Source of the quotation | Ján Kostra, Lyrika |
Bookpage (from–to) | 129-130 |
Publication date | 2014 |
|
Ave Eva (13 - 18) (Hungarian)
13
Ám szépséget menthet még a csíra, mely benne fittyet hány a szirmokat rabló fergetegre, s eljövendőt őriz nem rettenve, bátran. De jaj a bús nőknek a sors viharában, akiket fagy éget el májusok idusán, s akik őszi bánattal néznek egy kép után, mi semmibe foszlott, s látható nem lesz már. A csöpp rózsabimbót elsöpörte az ár.
14
Ó, púder takarta bú, rúzzsal fedett sebhely, széttört bölcső és sir, mit selymek fodra elnyel, és ráncok rejteke, ó, illatos szépség, tátongva sóhajtja kérdését a mélység. Egyedül indul: .el november ködébe az árva. Ki küld felé Csókot? Csak sírgödrök szája csupaszon felfedve vár végül hallgatag, arcán csak a gyönyör szikkadt árka marad.
15
Mint régi sövénykaró, ha netán a férfi idők fogától tépett, még joga van élni. Hegektől szépül meg, új erőre talál, míg italát issza, megvárja a halál; sőt, megtépázva is, mint harcok trófeája, csillog a vén törzsről a mély sebeknek árka. Ah, de jaj, az asszony eltűnik, mint a hó, csak egyszer csábítsa tévútra a való.
16
Ah, az asszony, istenem, hullámként szertehull, a fövényen szőtt álma fodrával elsimul, még kezedben érzed, s egyszerre nincs sehol. A férfi is pusztul, ha vihar szava szól, kidőlt tölgyfaként, és partként, mit ellep az ár; pusztul a férfi IS, mint sebes reptű madár, mit fagy karma ért s dühödten földre gyűr. A férfi is pusztul, mint tűzvészben a csűr.
17
Az asszony bűne ez tán, s ha az, inkább érdem, bárhogy van, változni ő nem tud semmiképpen. Kerekeket forgat, ő az élet árja, vad viharként feszül dagadt vitorlákba, eloltja a lámpást és tűzvészeket élesít és tujafák árnyában elsirat majd téged. De gyászfátylán át már villan szeme fénye.' E törékeny nő a halál ellensége.
18
Virágos sodrásával zúg és rohan árja, habot gyöngyöztet, míg a makacs szikla állja, és mindig rabul ejt, ahogy eltökélten, őrzött kapukon át, csakhogy célba érjen, a lepecsételt titkot becsempészni készül. a bátorságával elkápráztat végül, mikor jó hírt hozón frontvonalba siet. Nézd, milyen gyönyörű, gyönyörű s a tied!
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (SVKL) |
Source of the quotation | Ján Kostra, Ave Eva, Válogatott versek |
Bookpage (from–to) | 67-69 |
Publication date | 1965 |
|