This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Kostra, Ján: Ave Eva (13 - 18) (Ave Eva (13 - 18) in Hungarian)

Portre of Kostra, Ján

Ave Eva (13 - 18) (Slovak)

13

No krásu zachráni i zrnko čo v nej čaká
Jadierko krása má a to sa nenaľaká
ked príde víchrica okmásať lupienky
Ach ženy bolestné s osudom podenky
ach ženy spálené uprostred mája mrazom
nesúce jeseňou len smútok za obrazom
ktorý sa rozplynul a viacej nebude
Dieťatko z ruže kvet utieklo po prúde

14

smútok pod púdrom pod rúžom strašná rana
hrob skrytý v hodvábe kollska polámaná
voňavá nádhera a vráska na vráske
dych jamy priepastnej stajený v otázke
Do novembrových hmiel odchádza sama sama
nik nepritúli ju len rozzevená jama
zostáva na konci nacelkom odkrytá
Jamôčka na lícach och rozkoš dopitá

15

Chlap i ked splesnivie ako kôl v starom plote
má ešte vídycky má má podiel na živote
Zjazvený krásny je zjazvený mocný je
smrť naňho počká si kým pohár dopije
a stojí do konca starý peň okmásaný
jak trofej skvejú sa po boji jeho rany
No žena Pane môj stráca sa ako sneh
ak raz len zblúdila v riečisku márnych nieh

16

Ach tena Bože môj stráca sa ako vina
pod brehom uplýva sen jej sa nenapĺňa
pod rukou cítiš ju ale sa vytratí
Nie chlapi hynú tiež Jak v búrke vývraty
Hej chlapi hynú tiež Jak brehy podomleté
Nie chlapi hynú tiež Jak vtáky v prudkom lete
ked' mráz ich zasiahol a zrazil ku zemi
Hej chlapi hynú tiež Jak humná v plameni

17

Však za to nemôže nie nemôže byť iná
Jej je to zásluha ale nie je jej vina
Je prúdom života čo ženie kolesá
Je vichrom zdiveným do plachiet oprie sa
zaháša svetielka požiare rozduchuje
pekne ťa oplače kľačiaca v tíši tuje
lež cez flôr závoja blyští sa pohrad jej
Žena tá krehučká je smrti nepriateľ

18

Jak príboj kvetnatý rúti sa na jej valy
jak vina sperlená triešti sa na úskalí
a večne dojímatým že sa nebojí
strážami pri bránach prekĺznuť v závoji
so svojím tajomstvom v zapečatenom liste
Ó večne dojíma jej odhodlanie čisté
dôjst s dobrý posolstvom do prvej línie
ho máte hľa ach aký krásny je



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava
Source of the quotationJán Kostra, Lyrika
Bookpage (from–to)129-130
Publication date

Ave Eva (13 - 18) (Hungarian)

13

Ám szépséget menthet még a csíra, mely benne
fittyet hány a szirmokat rabló fergetegre,
s eljövendőt őriz nem rettenve, bátran.
De jaj a bús nőknek a sors viharában,
akiket fagy éget el májusok idusán,
s akik őszi bánattal néznek egy kép után,
mi semmibe foszlott, s látható nem lesz már.
A csöpp rózsabimbót elsöpörte az ár.

14

Ó, púder takarta bú, rúzzsal fedett sebhely,
széttört bölcső és sir, mit selymek fodra elnyel,
és ráncok rejteke, ó, illatos szépség,
tátongva sóhajtja kérdését a mélység.
Egyedül indul: .el november ködébe az árva.
Ki küld felé Csókot? Csak sírgödrök szája
csupaszon felfedve vár végül hallgatag,
arcán csak a gyönyör szikkadt árka marad.

15

Mint régi sövénykaró, ha netán a férfi
idők fogától tépett, még joga van élni.
Hegektől szépül meg, új erőre talál,
míg italát issza, megvárja a halál;
sőt, megtépázva is, mint harcok trófeája,
csillog a vén törzsről a mély sebeknek árka.
Ah, de jaj, az asszony eltűnik, mint a hó,
csak egyszer csábítsa tévútra a való.

16

Ah, az asszony, istenem, hullámként szertehull,
a fövényen szőtt álma fodrával elsimul,
még kezedben érzed, s egyszerre nincs sehol.
A férfi is pusztul, ha vihar szava szól,
kidőlt tölgyfaként, és partként, mit ellep az ár;
pusztul a férfi IS, mint sebes reptű madár,
mit fagy karma ért s dühödten földre gyűr.
A férfi is pusztul, mint tűzvészben a csűr.

17

Az asszony bűne ez tán, s ha az, inkább érdem,
bárhogy van, változni ő nem tud semmiképpen.
Kerekeket forgat, ő az élet árja,
vad viharként feszül dagadt vitorlákba,
eloltja a lámpást és tűzvészeket élesít
és tujafák árnyában elsirat majd téged.
De gyászfátylán át már villan szeme fénye.'
E törékeny nő a halál ellensége.

18

Virágos sodrásával zúg és rohan árja,
habot gyöngyöztet, míg a makacs szikla állja,
és mindig rabul ejt, ahogy eltökélten,
őrzött kapukon át, csakhogy célba érjen,
a lepecsételt titkot becsempészni készül.
a bátorságával elkápráztat végül,
mikor jó hírt hozón frontvonalba siet.
Nézd, milyen gyönyörű, gyönyörű s a tied!



Uploaded byRépás Norbert
PublisherSlovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (SVKL)
Source of the quotationJán Kostra, Ave Eva, Válogatott versek
Bookpage (from–to)67-69
Publication date

minimap