Bojazlivá (Slovak)
1Na doline, na tej strane
pásol šuhaj kone vrané;
z tamtej strany dievča žalo,
podvečer sa domov bralo.
Ak sa domov vrátiť chcelo,
prez vodičku prejsť muselo;
ale voda strmá bola,
tu šuhaj na ňu zavolá.
Počkaj, dievča, prenesiem ťa,
za ručičku prevediem ťa.
„Ach, šla by, šla — tak sa bojím,
bo neverím koňom tvojim.“
Odženiem preč kone vrané,
len ma dočkaj na tej strane;
príde búrka, voda mútna,
neprejdeš ty sem samotná.
„Šla by s tebou — však sa bojím,
bo neverím slovám tvojim.“
Prevediem ťa po mlčiačky,
tak, ako spia večer vtáčky.
Poďže, dievča, bude padať,
kdeže budeš priechod hľadať?
„Ach, šla by, šla — však sa bojím,
bo neverím očiam tvojim.“
Nech sa oči pozerajú,
však sa ony dobre znajú.
„Nuž poď, milý: za ručičku
prevedieš ma cez vodičku.“
1Prvý raz v Slovenskom pozorníku, prílohe Starého i nového vlastenského kalendára na rok 1854, potom v Slov. pohľadoch, roč. 1912, str. 120. J. Škultéty pretlačil túto báseň zo Slov. pozorníka do SP 1912 ako báseň Janka Kráľa, hoci bola uvedená bez mena autora. Ako dôvod pre autorstvo Kráľovo uvádza, že v jej susedstve je Kráľova báseň Slovenčina a báseň Husár, ktoré sú bezpečne Kráľove. Podľa tejto okolnosti, ale najmä podľa slohu i básnickej reči je Bojazlivá i Husár prácou Kráľovou. Typicky Kráľov je adverbiálny tvar po mlčiačky; užíva sa v Liptove, rodisku básnikovom, a vyskytuje sa spomedzi štúrovských básnikov temer výlučne u J. Kráľa. No najvážnejší dôvod pre autorstvo Kráľovo nachádzam v jeho zbierke ľudových piesní, ktorá sa zachovala v pozostalosti P. Dobšinského a bola uverejnená v SMS, roč. 19253 str. 85—95. Kráľ zapísal tu ľudovú pieseň s názvom Podanie vody (zo Šariša) s motívom milej, ktorá sa bojí milého a jeho koníka pri napájaní. Jeho Bojazlivá je ponáškou na túto pieseň podobne ako jeho Kvet na piesne, v zbierke zapísané pod č. 18 a 21 (Vydaj za vdovca a Nešťastný vydaj). Patrí medzi ponášky na ľudovú pieseň, teda do prvého obdobia jeho tvorby, z konca roku 1843 alebo roku 1844. Podávam ju v prepise Škultétyho.
| Uploaded by | Répás Norbert |
| Publisher | Zlatý fond denníka SME / zlatyfond.sme.sk |
| Source of the quotation | Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Miriam Mládková, Peter Krško, Martin Droppa, Pavol Tóth, Janka Kršková, Gabriela Matejová, Róbert Zvonár, Renáta Klimová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef |
 |
|
Félénk lányka (Hungarian)
Lenn a völgynek egyik felén
lovat őriz hetyke legény,
túl egy lányka szénát kaszál.
megy haza, hogy az est leszáll.
De ha haza akar menni,
a patakon át kell kelni;
meredek volt a víz partja,
a legény így szólongatja:
— Várj csak, lányka, én átviszlek,
kézen fogva átvezetlek.
— Mennék én, de úgy reszketek,
lovaidtól megijedek.
— A lovakat messze hajtom,
várj meg engem túl a parton;
vihar készül, fut a patak,
nem jössz által rajta magad.
— Mennék veled, jaj, reszketek,
szavaidtól megijedek.
— Szót se szólok, úgy hozlak át,
mint madár óvja a fiát.
Gyere, lányka, eső támad,
gázlót nem lel gyönge lábad.
— Mennék is én, jaj, reszketek,
a szemedtől megijedek.
— Szemem nézzen a szemedbe,
úgyis régen őt kereste.
— Gyere, kedves, fogd a kezem,
úgy vezessél át a vízen. | Uploaded by | Répás Norbert |
| Publisher | Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, n.p. Bratislava a Versbarátok köre 3. tagilletményeként |
| Source of the quotation | Janko Kráľ -Toborzó, Válogatott versek, fordítók: Tóth Tibror, Végh György |
| Bookpage (from–to) | 10-11 |
| Publication date | 1965 |
|
