Balada noci májovej (Slovak)
Anča, Anča, samé mlieko, samá krv: daj si pozor, daj si pozor, pozor daj! zo všetkých strán číha, číha noc i máj! ťažkou vôňou dýcha každý stromu puk a ku tebe vzťahuje sa dvanásť dračích rúk —
Anča, Anča, samé mlieko, samá krv, len ťa objať, len ťa zmačknúť, ako guľu pomaranča — kde si sa to zatárala? Nevieš, že tu ohne blčia od náručia do náručia a že treba iba iskra, abys' sama nimi vzplála?
Mäkká tráva, hebký moch, mesiac zašiel poza mraky, Anču vábia čiesi zraky: — Poď si sadnúť, dievča krásne, tráva čaká na nás dvoch! Pozri, jak tá hviezda hasne a jak tamtá zase planie — táto značí umieranie a tá druhá milovanie.
–- Prestaň, šuhaj, prestaň, ój, omamujú tvoje reči — ruka tvoja roztopašne v srdci mojom požiar zažne, neodolám, neodolám, Bože môj!
Ale oči mládenca sú zapálený stoh. Anča, dievča, načo si sem prišla? Čo sa stalo, videl iba Boh. Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava |
Source of the quotation | Básnické dielo, Ján Smrek |
|
Ballada május éjszakáján (Hungarian)
Ancsa te, Ancsa, csupa tej, csupa méz, vigyázz magadra, vigyázz, de nagyon! Megles a május, megles az éjszaka, ügyelsz-e vajon? A fák valahány ágboga, levele illatozik, tizenkét sárkánykar nyúlik a derekadig.
Ancsa te, Ancsa, csupa tej, csupa méz, csak ölelni, szorítani téged! Lelkem édes kis narancsa, miért jöttél ide, Ancsa, nem tudod, itt a tűz sziszegése csap ölelésből ölelésbe, és egy szikra elég, hogy te is elégj?
Lágy moha, puha fű, a holdat felhő fedi, Ancsát hívja, hívogatja valaki: Lágy nyoszolya ez a fű, ülj le mellém, gyönyörű, hull egy csillag, látod-e, de emez meg hogy világlik, az ott a halál jele, szerelemé ez a másik.
— Ne bolondozz már velem, megzavar a sok beszéd, Ó, a kezed, a kezed szítja bennem a tüzet, már alig is állok ellen, Uram Istenem —
Hát felgyújtott ez a legény, Ancsa, mi történt veled? Nem látta más, csak az Isten, ami itt most megesett.
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó (Budapest) |
Source of the quotation | Ján Smrek, Válogatott versek |
Bookpage (from–to) | 13-14 |
|