This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Smrek, Ján: Balada o cynickom milovaní

Portre of Smrek, Ján

Balada o cynickom milovaní (Slovak)

„Dobrú noc, môj milý — ale počuj:
neriekols' mi ešte svojho mena...“
–- Meno moje? Načo ti to znať?
Ja som predsa Muž a ty si Žena!

 „Tys' muž, ja vraj žena... Ale počuj:
zajtra večer prídeš pre mňa zas?“
— Eh, nač robiť plány na zajtrajšok.
Ako víchor letí drahý čas!

 „Že čas beží, neviem... Ale počuj:
myslíš, že som veľmi nezhrešila?“
–- Blázonko ty. Tam sa nehrešieva,
kde nás opanúva lásky sila!

 „Ach, môj milý, som tak jaksi slabá,
zmučili ma tvoje ramená...“
— Nič to, dievča. Si len dvadsaťročná,
budeš zase ako z kremeňa!

 „Povedz, milý, ako sa to stalo,
 že som ostala tak bezmocná?“
— Jaro vládlo, duša moja, jaro
a tá zradná doba polnočná!

 „Ach, môj milý, pobozkaj ma ešte,
pohladkaj mi líce horúce!“
— Dosť tých bozkov, dievča. Pamätaj si:
bozky veľmi idú na srdce!

 „Zbohom tedy. Či ma odprevadíš?
Nezvyklá je táto hodina.“
— Ach, nemožno, dievča. Mesiac svieti,
videli by, poznali by ma!



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava
Source of the quotationBásnické dielo, Ján Smrek
Publication date

Ballada a cinikus szerelemről (Hungarian)

Jó éjszakát, de halld csak, kedvesem,
ki vagy, neved tán csak megmondhatod..."
— Ki volnék? Mért is vagy kíváncsi?
Te nő vagy, én pedig férfi vagyok.

 „Te férfi vagy s én nő vagyok... De mondd:
eljössz-e értem holnap este?"
— Ne gondolj azzal, hogy holnap mi lesz,
az idő drága, s száll repesve!

 „Hogy száll az idő? Nem tudom, de nézd: én
azt hiszem, hogy vétkeztem nagyon."
— Te kis bolond, az sosem vétkezik,
kit a szerelem hatalmába von.

 „Jaj, kedvesem, olyan gyenge vagyok,
s Úgy érzem, összetört a testem."
— Húszesztendős vagy, semmiség, te lány,
vasnál erősebb leszel egyszer.

„Mondd, kedvesem, hogyan történhetett, nem
volt erőm, tehetek róla?"
— A tavasz tette, lelkem, a tavasz,
s ama csalárd éjféli óra.

„Jaj, kedvesem, még csókold meg a szám,
és simogasd meg forró arcom!”
— Volt csókból és ölelésből elég,
nehogy a szíved megszakadjon!

 „Hát isten veled. De hazakísérsz?
Későre jár, s oly furcsa, meg hát..."
— Holdfény világol. Nem tehetem én,
félek, hogy még valaki meglát!



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó (Budapest)
Source of the quotationJán Smrek, Válogatott versek
Bookpage (from–to)17-18
Publication date

minimap