This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Válek, Miroslav: Osudy

Portre of Válek, Miroslav

Osudy (Slovak)

1943

Keď priviedli ho na okraj tej jamy
a dali mu do rúk vrece, aby ho tam vysypal,
nebolo to vápno,
ale kalcium.

Noc zdĺhavá jak kôrnatenie ciev
a plná krvi
tiekla nad nimi,
vysoko v jedliach jej monotónny spev.

Ešte sa vystrel,
obloha sčernela a zhrbila sa zem.

Pes, s Mesiacom v zuboch, ušiel od splavu.

Hovoril, že nespí, kašle
a ukazoval na hruď bolavú.

Ale ten druhý nevedel ešte, kde čo leží,
včera v tej tme stratili smer, dlho blúdili,
ordináciu prebral až ráno, musel
vylamova
ť dvere, celá tá vec mu bola
hrozne trápna.

Ani ho neprezrel,
povedal iba, že je to nákazlivé,
že to potrebuje odpočinok,
čas
a potom –
trochu vápna.

1944

Ke
ď prišli po ňu, umývala schody.
Stará, zodratá,
celý život umývala schody.
Celý život boli od blata.

No čo chcete, ke
ď sú v dome chlapi!

Starý človek robí všetko zo zvyku.
Zo zvyku je,
zo zvyku spí
a zo zvyku sa trápi.
Všetci štyria zahynuli v Povstaní.

Keď prišli po ňu, umývala schody.
Vždy sa bála lúčenia a rozchodov.

»... kráľovnú s kráľom posadili do saní,
zaviezli do zlatého hradu
a bola svadba dlhá, veselá,
na nebi aj na zemi,
nad vodou aj pod vodou...«

A to je koniec,
zakry sa, spi,
ináč
ťa zakrútim až po bradu,
sem do perín tej starej zlej ženy, čo zomrela.
Zomrela?

Potkla sa, spadla zo schodov.



minimap