Válek, Miroslav: Versek (Verše in Hungarian)
|
Verše (Slovak)Ladislavovi Novomeskému Nie sú! Už nie sú! Akoby ani nikdy neboli. Chodbami mozgu čiernu rakvu nesú, ich nepáli to a nebolí. Veď nočné mlyny básnikov sa krútia. Ach, moja hlava,ako košík z prútia: Čo namelieš,to postráca. No, čože! Veď je lacné svetlo Mesiaca. Tak vidíš, básnik. Všetky luny zájdu. Včuľ balansuj si na slnečnom lúči. Si lopta, ktorú kopli do ofsajdu. Ó, dobrí hráči! Až v nej duša skučí ako pes do vlastnej kože zašitý! Je po zvonení, je po zvonení.Už berú zošity. |
Versek (Hungarian)Ladislav Novomeskýnek
|
