The page of Białoszewski, Miron , Slovak Reception
Reception
Znova a znova sa ukazuje, že poľská „mučenícka" literatúra vôbec nevyčerpala všetky možnosti umeleckého pretransponovania onej tragédie v literatúre, že vôbec nie je na konci v objavovaní a odhaľovaní skutočností, ktoré s ňou súvisia. Dôkazom toho je aj Pamätník z Varšavského povstania Mirona Bialoszewského (1922). Jeho popis šestdesiatich troch dní (august-september 1944 Varšavského povstania je vskutku novým pohľadom na tragické dni poľského hlavného mesta. Nejde však len o priebeh povstania, o udalosti, na pozadí ktorých sa formovalo protifašistické hnutie hlavného mesta, ale skôr o spôsob, akým Miron Białoszewski zaznamenáva dennodenný údel človeka uprostred ruín zničeného mesta, akým zaznamenáva jeho zápas o holú existenciu v čierňave pivníc, dier a kanálov, akým zaznamenáva obraz hrôzy pod hlavňami fašistickej vojenskej mašinérie. Niet tu ani nádychu pátosu, lacného dramatizovania tragických dní, ba ani nahusťovania tragických momentov, ktoré by mohli zvýrazniť a zheroizovať postavenie človeka v osudovom očakávaní smrti. Napokon - nebolo tu treba nič dramatizovať a heroizovať. Skutočnosť bola silnejšia ako umelecká pravda. Tok slov jeho záznamov plynie ako čas, ktorý sa dotýka človeka a vecí, aby na nich vyryl pečať doby. Sú jednoduché, presné, zámerne kaličené slovnými zvratmi a spojeniami, rekonštruované v pamäti a pamäťou, je to akýsi retrospektívny denník, spomienky, ktoré majú dokumentovať, zachytiť istý tragický úsek dejín, ako sa odrážal vo vedomí jednotlivca a kolektívu, ako pôsobil na jeho psychiku a voľbu.
Jozef Gerbóc