Białoszewski, Miron (1922–1983) Művek Fordítások Életrajz Bibliográfia   sk pl

Recepció

Znova a znova sa ukazuje, že poľská „muče­nícka" literatúra vôbec nevyčerpala všetky možnosti ume­leckého pretransponovania onej tragédie v literatúre, že vôbec nie je na konci v objavovaní a odhaľovaní skutoč­ností, ktoré s ňou súvisia. Dôkazom toho je aj Pamätník z Varšavského povstania Mirona Bialoszewského (1922). Jeho popis šestdesiatich troch dní (august-september 1944 Varšavského povstania je vskutku novým pohľa­dom na tragické dni poľského hlavného mesta. Nejde však len o priebeh povstania, o udalosti, na pozadí ktorých sa formovalo protifašistické hnutie hlavného mesta, ale skôr o spôsob, akým Miron Białoszewski zaznamenáva denno­denný údel človeka uprostred ruín zničeného mesta, akým zaznamenáva jeho zápas o holú existenciu v čierňave piv­níc, dier a kanálov, akým zaznamenáva obraz hrôzy pod hlavňami fašistickej vojenskej mašinérie. Niet tu ani nádychu pátosu, lacného dramatizovania tragických dní, ba ani nahusťovania tragických momentov, ktoré by mohli zvýrazniť a zheroizovať postavenie človeka v osudovom očakávaní smrti. Napokon - nebolo tu treba nič drama­tizovať a heroizovať. Skutočnosť bola silnejšia ako ume­lecká pravda. Tok slov jeho záznamov plynie ako čas, ktorý sa dotýka človeka a vecí, aby na nich vyryl pečať doby. Sú jednoduché, presné, zámerne kaličené slovnými zvratmi a spojeniami, rekonštruované v pamäti a pamä­ťou, je to akýsi retrospektívny denník, spomienky, ktoré majú dokumentovať, zachytiť istý tragický úsek dejín, ako sa odrážal vo vedomí jednotlivca a kolektívu, ako pô­sobil na jeho psychiku a voľbu.

Jozef Gerbóc