This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Válek, Miroslav: Verše

Portre of Válek, Miroslav

Verše (Slovak)

Ladislavovi Novomeskému

Nie sú!
Už nie sú!
Akoby ani nikdy neboli.
Chodbami mozgu čiernu rakvu nesú,
ich nepáli to a nebolí.

Veď nočné mlyny básnikov sa krútia.
Ach, moja hlava,ako košík z prútia:
Čo namelieš,to postráca.
No, čože!
Veď je lacné svetlo Mesiaca.

Tak vidíš, básnik. Všetky luny zájdu.
Včuľ balansuj si na slnečnom lúči.
Si lopta, ktorú kopli do ofsajdu.
Ó, dobrí hráči! Až v nej duša skučí
ako pes do vlastnej kože zašitý!

Je po zvonení, je po zvonení.Už berú zošity.



minimap