V roku hortenzie, v krajine Akvitánia, bez dátumov,
ráno, otvorená knižnica,
počuť vôňu, vidieť zvuky, žiť v oblakoch bez vody,
Dio solo basta, oslobodiť kotvy, aj stĺpostojec kráča.
Je viac ciest
ako v hlave človeka?
Vykľačali sme si dlaždice kostolov na periférii
smoly a síry, ktoré držia pútnikov
ako rukojemníkov v chrámoch,
po ktorých steká krv.
Duša je taká veľká
ako miera jej lásky,
vedel Bernhard von Clairvaux
Z mútneho zla
nútené dobro
v záhradách spiacich
narcisov
Pri bránach
pútnikov
z kože zoderú.
