Podracká, Dana : Posledná siesta Adama a Evy

Aspoň suchým lístím sa prikryť,
uhlíkom spálenej kôry pod bleskom
pokrivenými borovicami, kloniacimi sa
k drásavým, bielym skalám
zo severnej strany,
kde sa tôňa hrá s vevericou a had
zomiera až po západe slnka.
Zajtra ťa zradím, na úsvite
ochutnám zimné ovocie tvojho lona,
vkročím do prítomnosti,
do vyhnanstva poznania – ono
nás doženie k pastviskám s horšou trávou,
prekríži nám cestu,
zahryzne sa do zmyslov –
odpusť mi, milý, a zaprisahám ťa,
nedovoľ mi nič.