Ez az oldal sütiket használ

A portál felületén sütiket (cookies) használ, vagyis a rendszer adatokat tárol az Ön böngészőjében. A sütik személyek azonosítására nem alkalmasak, szolgáltatásaink biztosításához szükségesek. Az oldal használatával Ön beleegyezik a sütik használatába.

Milanović, Katarina: Spáľte ma (Spalite me Szlovák nyelven)

Milanović, Katarina portréja
Répás Norbert portréja

Vissza a fordító lapjára

Spalite me (Szerb)

Spalite me, ne želim pod zemlju.

Ležim u lokvi krvi pored kuhinje, u ruci mi je nož, onaj nož koji sam uspela da izvadim iz sebe poslednjim trzajem ruke. Pala sam tu. Želela sam samo da proverim šta me tamo čeka. Ovde mi se nije svidelo. Mogu reći da je prelepo. Uživam u pogledu na sebe. Gledam kako dolazi hitna, odvoze me na krevetu. Neki ljudi plaču, vrište. Ali neka, ljudi su stvoreni za to. Ne zaslužuju ni tračak sreće u svom životu, ne zaslužuju da postoje. Ne zaslužuju život, jer ne znaju da ga iskoriste. Ne znaju da zavire u najsitnije otvore zemlje, da vide šta se zbiva iza zatvorenih vrata. Zadovoljni su mrvicom koja im je data, jer ne znaju da postoji još gomilu lepših i boljih mrvica od te njihove. Možda su zato i zadovoljni, možda sam ja prokleta. Ili su oni kukavice. Odvoze me, nisam imala šta da radim pa sam krenula da gledam sebe. Da sam znala ranije kako ćovek lepo izgleda dok nepomično leži, ne bih čekala do sad da uradim to. Da gledam druge kako misle da me nema, da ih gledam kako se kidaju. Kako se rastavljaju od života. Ima li čega lepšeg? Jedina želja koju tražim od tih bića, od svih vas: SPALITE ME ! Ne želim da moje telo istrune. Želim da letim, da plovim morima, da budem slobodna. Da moj pepeo obiđe čitav svet, da ga prolamaju uragani, tornada, da ga sagore vulkani, da ga ajkule slučajno pojedu dok vrebaju svoj plen. Da ga ptice nose na leđima, da prenoći na latici cveta, da se stopi sa peskom u pustinji. Želim da osetim život ovako mrtva. Svaku najbanalniju sitnicu života. Da vidim sve ono što se smatra glupim i nepotrebnim. Želim sve ono što do sada niko nije uradio. Želim da svi ljudi ožive. Da ne budu više mrtvi, jer svi su oni mrtvi dok se ne oslobode svojih strahova od osuda, od sebe. Da urade sve ono sto žele, a što niko drugi ne bi pomislio da uradi, što bi mnogi smatrali nenormalnim. Nek me smatraju ludom, neka budem čudna, bar znam da sam živela onako kako sam volela. I ovako mrtva, živa sam. Bilo bi još bolje da sam shvatila to dok je bilo života u meni, onog pravog života. Bilo bi bolje da nisam morala da zarijem nož u sebe da bih se oslobodila. Trebalo je osloboditi se na drugi način, jer će čovek, šta god radio, uvek biti osuđivan od strane drugih. Kasno shvatih, ali ne žalim. Samo žalim što mnogi ne nađu ni jedan izlaz. Ne znaju da se oslobode iz svoje tesne kože. Dopuštaju da ih žulja, da im stvara rane, ali čemu? Da bi otišli u Raj, i tamo jeli grožđe i jagode? Ne, ne, toga nema. Ljudi znaju da to ne postoji, ali se plaše svojih postupaka, zato su čitavog života sami svoji robovi. Ne dopuštaju da oslobode onog pravog sebe koji trune u njima, a sa tim pravim koji trune, trunu i oni. To je još gora varijanta nego ona moja. Da gledam kako nestajem, a znam da mogu da se oslobodim, samo mi je potrebno malo hrabrosti. Odrala sam sebi kožu samo da bih uradila SVE što mi mami osmeh na lice. Ali i dalje hoću da moja jedina želja koju ne mogu sama realizovati bude ostvarena:  Spalite me, ne želim pod zemlju!



FeltöltőFehér Illés
Az idézet forrásahttp://hiperboreja.blogspot.rs

Spáľte ma (Szlovák)

Spáľte ma, nechce sa mi do zeme.

Ležím v kaluži krvi vedľa kuchyne, v ruke nôž, ten nôž, ktorý som posledným šklbnutím ruky zo seba vytrhla. Spadla som tu. Chcela som si len overiť, čo ma tam čaká. Tu sa mi nepáčilo. Napokon by som mohla povedať, že je to krásne. Bažím sa v pohľade na seba. Pozerám sa na príchod zdravotníkov, na nosidlách ma berú. Niektorí ľudia plačú, vreštia. To nič, ľudia sú na to stvorení. Nezaslúžia si ani len náznak šťastia vo svojom živote, nezaslúžia si bytie. Nezaslúžia si život, lebo z neho nevedia nič vyťažiť. Nevedia nahliadnuť do vnútra zeme, aby uvideli čo sa za zatvorenými vrátami deje. Sú spokojní s nádychom odrobiniek lebo nevedia, že je tam aj kopa krajších a lepších omrviniek. Hádam je to dôvod, prečo som šťastná či prekliata. Alebo oni sú zbabelci. Odvezú ma, nemala som nič iného na práci, seba som pozorovala. Keby som skôr vedela, ako krásne človek vyzerá, keď nehybne leží, nečakala ale konala by som. Aby som videla, čo si o mňa ostatní vôbec myslia, ako im slzy padajú. Ako sa so životom lúčia. Môže byť niečo krajšie? Od týchto bytostí, od vás všetkých si len jedno želám: SPÁĽTE MA ! Neželám si aby moje telo hnilo. Chcem letieť, nad morom slobodne vznášať sa. Nech môj popol obíde celý svet, nech ho uragány a tornáda drvia, sopky pália, nech ho žralok zožerie, ktorý na svoju korisť číha. Nech ho vtáci na chrbte nesú, na lupeňoch kvetov prenocuje, nech s pieskom v púšti splynie. Chcem sa cítiť, ako mŕtvosť života. Nech všetko vidím, čo je považované za hlúpe a zbytočné. Chcem robiť to, čo doteraz nikto nikdy neurobil. Chcem, aby všetci ľudia ožili. Aby neboli mŕtvi, lebo kým sa od predsudkov a od seba samého neoslobodia, mŕtvymi zostanú. Podľa vlastného želania nech si robia to, na čo by ostatní vôbec nepomysleli, čo by pokladali za nezvyčajné. Nech ma ľudia považujú za šialenú, za čudáčku, ale nech aspoň viem, že som žila tak, ako som chcela. Aj mŕtva, žijem. Bolo by ešte lepšie, uvedomiť si to dovtedy, kým som skutočne žila. Bolo by lepšie oslobodiť sa, bez potopenia noža do seba. Uvoľniť sa inak, pretože človeka, nech už robíte čokoľvek, iní odsudzujú. Príliš neskoro som si to uvedomila, ale nesťažujem sa. Len ma mrzí, že mnohí nenájdu žiadne východisko. Nie sú schopní vymaniť sa z tesnej kože vlastnej. Dopúšťajú sa zlomov, poranení, ale načo? Aby potom v Raji v hrozne a v jahodách bažili sa? Nie, nie, to nejestvuje. Ľudia vedia, že to nejestvuje, ale vlastných činov boja sa, celý život sú si sami vlastnými otrokmi. Sami sebe zakazujú vymaniť sa z pravého ja, ktoré v nich hnije, takže spolu so skutočnou neduživosťou aj oni chradnú. To je ešte horšie ako ja. Aby som videla ako sa strácam, hoci viem, že k slobode štipku odvahy potrebujem. Stiahla som si kožu a urobila VŠETKO za to, aby som na lícach úsmev mala. Ale mojim jediným prianím naďalej zostáva to, čo sama vykonať neviem: Spáľte ma, nechce sa mi do zeme!



FeltöltőRépás Norbert
Az idézet forrásatranslator

minimap