This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Haugová, Mila, Slovak Reception

Image of Haugová, Mila
Haugová, Mila
(1942–)

Reception

Charakteristika tvorby
Mila Haugová patrí medzi výrazné talenty ženskej poézie. Popritom, že je našou najprekladanejšou poetkou v zahraničí, je aj najplodnejšou súčasnou poetkou. Už tretie desaťročie sa úpenlivo drží slov, ktoré jej pomáhajú žiť. Básnické zbierky Hrdzavá hlina (1980), Premenlivý povrch (1983), Možná neha (1984), Čisté dni (1990), Praláska (1991), Nostalgia (1993), Dáma s jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1996) sú toho dôkazom. Nemožno však tautologicky použiť argument jej všeobecnej známosti na odôvodnenie vydávania jej nových a nových textov (Krídlatá žena, 1999, Atlas piesku, 2001), skôr treba vysvetľovať ich vnútornú opodstatnenosť; Haugová totiž začiera čoraz hlbšie: hľadá asociácie a príbuznosti v ríši rastlín i v antike, v dávnej pamäti ľudstva, európskej kultúry, aby nám zase do pamäti vložila svoje dnešné poznanie sveta, ktoré sa podľa nej v zásadných otázkach ľudského života a smrti veľmi nelíši. Čitateľ sa so smutnou rozkošou začíta do jej úzkostných veršov s prvkami meditácie a hľadá v nich paralely so svojím osudom (Atlas piesku, 2001, Zavretá záhrada/reči/, 2001). Možno i konfrontácia jej básnického subjektu s antickým mýtom (Orfea alebo Zimný priesmyk, 2003) a konfrontácia nášho vnímania s jej pohľadom, jej sprostredkovanie niečoho vzdialeného, čo sa nás dotýka, no bez jej pripomenutia by sme si to nestihli uvedomovať, toto pribrzdenie v chvate života robí z jej textov pravú poéziu. Nateraz poslednou Haugovej knižkou je zbierka Archívy tela (2004). Autorka prináša do slovenskej poézie svojský, ostrý a vyhrotený pohľad na ženské bytie, zvýraznený sústredeným záujmom o archetypálne vzťahy v ľudskom vedomí, postihujúcom svet v jeho základných významoch. Vo svojich básňach sa sústreďuje na podstatu výpovede, na presnosť pomenovania a jeho včlenenie do tvaru básne. Básnická výpoveď, vybudovaná na opozičných významových paralelách, smeruje k mnohovýznamovosti, vyjadrujúcej rozporuplnú skúsenosť ženy, človeka i ľudstva, pričom jej východiskom je erotická láska. Kultúrne vedomie súčasného človeka navyše zosilňuje početnými odkazmi na slovenský i zahraničný literárny a umelecký kontext. (Anna Šikulová)

O autorovi
"Haugová nie je autorka, ktorá vydáva svedectvo ľahko a ľúbivo. Nespočetne veľa ráz u nej do hrdla tuhne olovoť, mlčíme a vravíme nemí, spíme v kameni. Dotyk tu zostáva bránkou k životu, k vzťahu, k pochopeniu. A vzťah ako kľúč k sebe samému, k človeku, napriek nepriazni ohlúpujúceho prostredia je horúci, citlivý, hlboký. Haugová nie je autorka, ktorá nám poskytne klamné nádeje, ktorá si prispôsobí životnú filozofiu vlastným potrebám. V jej krutej úprimnosti sa však pritajilo zrnko istoty, že bezpečne rozoznáme lásku od nelásky, dobro od zla – aj keby si vymenili vonkajšiu podobu, aj keby ich podoba nebola lyricky idylická a priama." (Stanislava Chrobáková)

"Haugovej básne sú snímaním masky. Takej masky, ktorá zachytila tvár v každej chvíli, vo všetkých podobách. Iba tak si viem vysvetliť, prečo je významotvorným gestom jej básne vášeň k fragmentu, stojaca oproti inej vášni pre systém. Všetky básne chápem ako jednu báseň – plač ženy za mŕtvym milencom, ako premeny lásky telesnej i duchovnej, fyzickej i metafyzickej (...) – tvorí jednu z originálnych podôb piesní, ktorá svojou erotickosťou kladie odpor voči stupňujúcej sa agresivite a nekrofílii tohto odchádzajúceho storočia." (Milan Hamada)
Literature ::
Translation ::

minimap