The page of Herbert, Zbigniew, Slovak Reception
Reception
Tu si chcem všimnúť tri diagnózy. Antoni Libera hovorí: „On je básnik kultúry, no nie krasoduch. Zaujíma ho Myšlienka, no vyhýba sa abstrakcii. Vníma a obl'ubuje konkrétnosť, ale nie všeobecnosť. Jeho jazyk je vznešený, no bez pátosu; oslobodený od slabostí, na ktoré hreší poľština (...). Je to „univerzálny" spisovateľ: zaujíma ho homo sapiens (prinajmenej európsky) a je partikulárny, spätý so svojou vlasťou. Je „poľský", no nie „národný"- Je vlastenec, ale - trpký. Neokiadza svojich rodákov, lež je na nich prísny. Kritický, sarkastický, potriasajúci ich svedomím. A pritom - napriek všetkému - vie nadchnúť ich srdcia."
Zasa Andrzej Franaszek jeho tenzie vidí takto: „Má vedomie o našej krehkosti, utrpenie pozná na vlastnej koži, solidarizuje sa s ľudským údelom. A zároveň má schopnosť utvrdzovať hodnoty, byť verný - dokonca za najvyššiu cenu - tomu, čo je neuchopiteľné, duchovné, čo nás dvíha nad zákony biológie a fyziky. Vyznáva mužnosť, ktorá sa nemení na fanatizmus, nepovažuje sa za neomylného. Herbert bol najväčší vtedy, keď nehovoril apodiktickým hlasom, lež pošepky, hľadajúc - ako Pán Cogito - radu. Spytoval sa. Nabádal svojho hrdinu, aby obetoval seba, ale nie iných."
A do tretice Zbigniew Bieńkowski: „Herbertova poézia od svojich prvých slov hľadá svetlo, jas v temnom svete a v temnom človeku. Ale vôbec nie je anjelská. Nie je ani samaritánska. Neidealizuje obeť, nemodlí sa za Ábelovu dušu, súc na jeho strane, vidí len jeho slabosť, jeho neschopnosť, jeho lenivosť existencie, nedostatky nie menšie ako u Kaina. Byť obeťou značí pád, poníženie, hlinu, z ktorej vypálili túžby, žiadzu, ducha. Herbertova poézia nebedáka -vydáva svedectvo. Je rovnako britká ako Różewiczova. Je aj proti. Proti sebaohraničeniu človeka pesimizmom obrazotvornosti. Proti manicheizmu. Proti róžewiczovskej diagnóze smrti. Nesúhlasí s odsudkami, protirečí proroctvám. Táto poézia hovorí, že konca niet, že koniec sveta nebude. Kassandry sú falošné a Apokalypsy nepravdivé. Potopy, zemestrase-nia, inkvizície, šarlatánstva boli aj budú. Požiare, smrti, prehry, hladomory sú vpísané do poriadku sveta. No svet sa ustavične rodí a ingeruje do vlastnej večnosti."
Vastimil Kovalčík