Tobě (Czech)
Je Tvůj! Jen Tobě píšu tenhle sonet, jak se to dělávalo kdysi, víš, když slavíků prý bylo přespříliš a růže vplétaly se ještě do vět.
Menuet v ráji hráli na flašinet, andělé létali skrz hvězdnou mříž a pekelníci hřáli blíž a níž, věř, za sto let nic nebude nás bolet.
Už za sto vteřin bude po všem, věř mi. Ne, žádná bouřka, pouze jednou zahřmí, než vítr nad přístavem křikne: pluj!
Na břeh se neohlédneš ani, kdeže, po molu nespatříš mě v dálce běžet, jen sonet můj tu zbude, navždy Tvůj! |
Tebe (Slovak)
Je Tvoj! Len Tebe píšem tento sonet, aby zas bola denne nedeľa, a slávikov zas bolo priveľa a ruže vplietali sa znova do viet.
Menuet v raji hrali miesto kolied, cez hviezdnu mrežu vkĺzli anjeli a čerti z pekla k nám tiež leteli, nič o sto rokov nebude nás bolieť.
Už o sto sekúnd bude koniec, ver mi, kratučko ako blesk mi budeš verný a vietor prudko fúkne pod závoj.
A všetko opäť zmizne v nekonečne, lebo nič nikdy nepotrvá večne, len tento sonet bude navždy Tvoj!
|