Goethe, Johann Wolfgang von: Der Erlkönig
Der Erlkönig (German)Wer reitet so spät durch Nacht und Wind? Mein Sohn, was birgst du so bang dein Gesicht? - "Du liebes Kind, komm, geh mit mir! Mein Vater, mein Vater, und hörest du nicht, Willst, feiner Knabe, du mit mir gehn? Mein Vater, mein Vater, und siehst du nicht dort "Ich liebe dich, mich reizt deine schöne Gestalt; Dem Vater grausets, er reitet geschwind,
www.youtube.com/watch?v=1FT9y2D4lLk
|
Kráľ duchov (Slovak)Kto jazdí vetrom tak pozde v tme? To otec so svojím dieťaťom je, chlapčeka tesne v náručí má, tak mocne, tak vrele ho objíma.
„Synček môj, prečos’ tak placho skryl tvár?“ — „Nevidíš, otecko? Veď je tu kráľ! Kráľ duchov s korunou a vlečkou, hen!“ — „Syn môj, to pás je mlhy len.“
„Dieťatko, poď, poď so mnou v diaľ, prekrásne hračky dá ti tvoj kráľ; kvetinky pestré na pobreží mám; mať moja zlatom sa odieva tam.“
„Otecko, počuješ, čo šepce kráľ, akými sľubmi ma ku sebe zval?“ — „Utíš sa, syn môj, nedaj sa miasť, vo vetre šumí uschnutá chrasť.“ —
„Chlapček môj švárny, nechcel bys’ k nám, sieň mojich dcér ťa už čaká ku hrám; hľaď, nocou sa točia, je bájny ich ples, tak uspia ťa spevom a tancom i dnes.“
„Otecko, otecko, či nevidíš, ach, kráľovských dcér sbor sa krútiť vo tmách?“ — „Synček môj, synček môj, klam je to len, vŕb starých vidím, hľa, šedivý tieň.“ —
„Ja ľúbim ťa, tak pôvabnú postavu máš, ak nechceš po dobrom, ver sile sa vzdáš!“ „Otecko, otecko, uchváti ma priam, kráľ duchov blíži mi — jaj, bolesť mám!“
Pobodol koňa, bo zdesil ho strach, dieťa ním objaté stenalo v tmách, keď prišiel s námahou v dvor svoj z diaľ, v náručí dieťa už mŕtve mal.
|