Auden, W. H.: The More Loving One

Looking up at the stars, I know quite well

That, for all they care, I can go to hell,

But on earth indifference is the least

We have to dread from man or beast.

How should we like it were stars to burn

With a passion for us we could not return?

If equal affection cannot be,

Let the more loving one be me.

Admirer as I think I am

Of stars that do not give a damn,

I cannot, now I see them, say

I missed one terribly all day.

Were all stars to disappear or die,

I should learn to look at an empty sky

And feel its total dark sublime,

Though this might take me a little time.

Keď na hviezdy hľadím, celkom dobre viem,

že im na mne nezáleží a do pekla smiem.

Ale ľahostajnosť na zemi je zďaleka

menším zlom aj pre zver i pre človeka.



Aká krása by bola, keby všetky hviezdy

vášnivo pre nás horeli aj bez vďaky?

Ak v láske nezavládne zhoda,

ten viac milujúci nech som ja.



Hviezdy ma priviedli do údivu,

veď neodsudzujú ma k zániku.

Teraz, keď ich zas vidím,

o ich nedostatku nehovorím.



Ak by všetky hviezdy skonali či stratili sa,

prázdne nebo dívať naučil by som sa.

A cítiť jeho posvätnosť celkovú, tmavú,

poňať ju však mi môže trvať chvíľu, hodnú.