This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Bunčák, Pavel , Slovak biography

Image of Bunčák, Pavel
Bunčák, Pavel
(1915–2000)
 

Biography


BUNČAK Pavel * 4. 3. 1915 Skalica, Básnik, prekladateľ, literárny publicista, esejista. Predstaviteľ generácie – nadrealizmu, lyrik s výrazným sklonom k reflexívnosti. Po viacročnom časopiseckom publikovaní v debute Neusínaj, zažni slnko (1941) osvedčil zrelosť básnického rukopisu, vychádzajúceho z nadrealizmu, ktorý sa však nestal preňho jedinou a výlučnou tvorivou metódou. V tejto zbierke, ako i v nasledujúcich dvoch S tebou a sám (1946) a Zomierať zakázané (1948) sa ako silný motivický prvok prejavili aj udalosti 2. sv. vojny. Využíva podnety z tvorby francúzskeho básnika G. Apollinaira (B. viaceré svoje básne koncipoval ako pásma), reagoval i na tvorbu slov. a č. básnikov – I. Krasku, – L. Novomeského, Františka Halasa (1901–49). Úsilie o tvorivú syntézu je prítomné vo véršoch knihy Je to pravda, je to sen (1966). B. v nej potvrdzuje schopnosť formulovať plnohodnotnú umeleckú výpoveď bez akéhokoľvek obmedzovania. Ďalšia básnická knižka Hrdá samota (1971) vznikla počas B. pobytu vo Francúzsku. Vrátil sa v nej k viacerým tematickým okruhom zo svojich začiatkov (detstvo, krása, láska, pravda, sen), obohatiac ich o nový skúsenostný rozmer. Ďalší tematický okruh tvoria básne súvisiace s jeho francúzskym pobytom, možno ich považovať aj za výsledok reflexívnej konfrontácie s vysoko inšpirujúcim prostredím. Po tejto zbierke publikoval svoje juvenílie – verše z rokov 1935–38 pod názvom Útek a návrat (1973). V zbierkach Spáč s kvetinou (1978) a Klopanie na okná (1983) umocňuje v kratších či obsiahlejších reflexívnych básniach osobnostný a vedomostný horizont v pozoruhodne širokom rozpätí. Nateraz posledná zbierka Škola nostalgie (1987) obsahuje básne s dôverne známymi konštantami B. poézie v akoby novom nasvietení, hoci dominantným tónom je poznanie o nevyhnutnosti prirodzeného naplnenia ľudského života. B. preložil z francúzštiny básne T. Tzaru, P. Eluarda, G. Apollinaira, Ch. Baudelaira, prekladal i z poľštiny a ruštiny.
Literature ::
Translation ::

minimap