The page of Zambor, Ján, Slovak Reception
 |
Reception
Charakteristika tvorbyOd tradičnejšieho pocitového zázemia a obraznosti, prezentovanej v prvých zbierkach, sa Zambor prepracoval na moderného básnika reflektujúceho esenciálne situácie ľudského bytia. Dominujú u neho témy lásky a smrti, ktoré majú rozporuplné významy, v ustavičnej konfrontácii subjektu s konfliktným vonkajším svetom. Lásku chápe ako základnú očisťujúcu hodnotu, o ktorú treba ustavične bojovať. Konfliktnosť preniká aj do tradičných tém domova, rodiny, rodného kraja, ktoré sú východiskom a istotou plnou nových významov súčasného zložitého sveta. V zbierke Pod jedovatým stromom zaznieva nový prvok Zamborovej tvorby – irónia a sebairónia, ktorý je prejavom autorovej schopnosti reflektovať vlastné pocity a tvorbu z nadhľadu. Mýtický motív stromu umožňuje vyjadriť viacvýznamovosť života v jeho mnohotvárnosti, nádhere, až veľkoleposti, ale aj v jedovatosti a v skrytých zákernostiach. Je symbolom trvácnosti, schopnosti lyrického subjektu odolávať životným búrkam a neistotám. Tematicky v nej autor obsiahol v relatívnej plnosti ľudský život cez základné etapy životnej púte, v čase zrodu, premien lásky, v rozrušujúcich podobách procesu starnutia i v hodine smrti. Zaznievajú i tragické podtóny nepochopenia a osamelosti. V zbierke Soprán dažďových kvapiek básnik reaguje na brutálnu súčasnosť jemnosťou tvaru i obranou trvalých ľudských hodnôt – krásy, nehy a umenia. Prírodu nevníma ako kulisu, ale cez súhrn medziľudských vzťahov a významov v procese jej vnímania. Bližšie je mu ticho a mlčanie, než hlučná poézia, jeho báseň vzdoruje súčasnosti, "vzniká napriek všetkému". Ako básnik vytríbeného vkusu kultivuje rozličné žánre, využíva odlišné rytmy, rýmy i slovné hry. Ako prekladateľ najmä ruskej a španielskej poézie, esejista, teoretik literatúry je v ustavičnom kontakte s poéziou popredných svetových a slovenských básnikov, vedome využíva intertextuálne súvislosti, no rozhodujúca je ich vhodnosť využitia pre danú tému či význam. Ako sám hovorí, bridí sa mu módnosť za každú cenu, hľadá vo svete náznaky vznešeného. Formálna mnohotvárnosť podporuje sémantickú variabilitu a vyjadruje autorovu snahu o fungovanie v čo najširších kontextoch ľudského bytia, ale aj schopnosť zvládnuť akýkoľvek strofický či rytmický útvar. Trpezlivo vyčká na chvíľu, keď dolámané krídla – sceľujúci motív zbierky – dorastú na koncertné. Báseň v jeho podaní dostáva podobu virtuóznych čísel, umeleckých dokumentov o človeku z prelomu tisícročí. (Hana Bacigálová-Valcerová)
O autorovi
Na pozadí mladej poézie vynikajú hmotnosťou a zmyslovosťou básne Jána Zambora v prvotine Zelený večer. Krajinu detstva – Zemplín – autor oživuje blízkymi ľuďmi: rodičmi, starými rodičmi a ženou. Poučenie pritom síce čerpá z našich a ruských symbolistov a Jesenina, ale jeho dedina je súčasná, dnešná, hoci nestráca spomienkové poetické fluidum. Zambor vie vyjadriť náladu plného leta, kulminácie roka v prírode a vari ešte lepšie atmosféru bolesti a smútku zo samoty alebo smrti najbližších. (Albín Bagin)
Jánovi Zamborovi sa vo veľkej miere podarilo zachytiť základný diapazón problémov súčasného človeka v jeho individuálnych, súkromných i spoločenských väzbách. Zbierka Kôň na sídlisku sa v mnohom približuje syntetickému obrazu dneška. Je teda aj prínosom vo vývine slovenskej lyriky osemdesiatych rokov. (Igor Hochel)
Zambor je napriek všetkému optimistický básnik, veriaci v lepšiu stránku ľudskej povahy. Taký je jeho lyrický subjekt v hraničných situáciách ľudského bytia. Preto aj keď celkom vecne poukazuje napríklad na nevyhnutnosť individuálneho biologického zániku jednotlivca, ako aj na možnosť kolektívnej smrti v jadrovom výbuchu, z podkožia jeho básne sa napokon vynorí aspoň tenký pramienok viery v zdravý rozum človeka a v jeho humanistické jadro. (Pavol Plutko)
Poéziu píše z bytostných vnútorných potrieb, pretože sa potrebuje uistiť o svojom živote teraz a tu, dostať sa písaním k sebe, napiť sa živej vody lyrického slova. Hľadá hlbší zmysel poézie, duchovný zmysel, ale zároveň chce zostať v jej najvlastnejšom rámci. Pociťuje transcendentné záväznosti voči umeniu slova, aj keď ho nemožno vyčerpávajúco definovať. Jeho výpoveď – ako cítime – je krytá osobnou skúsenosťou, bolesťou, existenciálne prežitým a premysleným. I problém situácie poézie rieši po svojom. Zambor literárny vedec, znalec viacerých literatúr, prekladateľ a učiteľ literatúry si akiste pridobre uvedomuje, že nielen on, ale každý, kto dnes píše, sa apriórne ocitá v podozrení, že časy autentickej poézie, lyriky, ale aj prózy, filozofie, vôbec autenticky sýteného písaného slova sú definitívne za nami. (Vincent Šabík)
Autor o sebe
Moja lyrika je poetologicky viacrozmerná. Od začiatočného neoimažinizmu a neosymbolizmu som došiel k civilne tvarovanej poézii skúsenosti či žitého života, reflektujúcej situáciu jednotlivca v konkrétnej každodennej problémovosti, ktorou sa súčasne nastoľujú širšie ontologické, etické a civilizačné otázky alebo v ktorej sa lyrický subjekt stáva rezonátorom medziľudských vzťahov. V mojej tvorbe sa rozvíja aj poloha a rozmer imaginatívnej poézie využívajúcej avantgardné podnety. Súčasne sa v nej črtá tendencia k úspornej minimalistickej básni rátajúcej s tichom. Napokon – v najnovších textoch – je to postmoderná predstava poézie ako "nádhery zmesi". Na úrovni verša popri prevládajúcom voľnom verši rozličného typu niekedy využívam veršovú pravidelnosť spájanú s inovačnými prvkami, ktorej vyhranenou podobou sú miniatúry napísané v orientálnej forme sidžo, haiku, tanka a rubai. V lyrike je pre mňa dôležitá citlivosť. Je mi blízka poézia stavajúca na regeneratívnej funkcii, chápanie básne ako cesty k obnove.
Ocenenia
Cena Jána Hollého za umelecký preklad za rok 2005
