Naše stopy jasne plynú mimo nás,
naša skutočnosť sa smeje na nás z obrazov.
Čosi neuchopiteľne jasné sa hýbe stále
mimo nás a dýcha na nás
z prázdnych rúch a obrusov.
Čo beží v našich telách ? Hustnúci
hmlistý zhluk vášne skladu a rozkladu
prachu s krvou pri smerovaní za nejasným
poslaním mat účel, odkrývať, stíhať,
zahusťovať to živé prázdno páchnuce po duši ?
Mať kontakt tela s horúcou predstavou ?
Kto koho ženie ?
Čo stále beží v našich telách ?
Čo potichu tak neznesiteľne a vytrvalo
dĺži ich bledý letmo kĺzajúci tieň ?
