Buzássy, Ján: Hlina
Hlina (Slovak)Už podvečerným poľom letia tône do diaľky, k bažantiemu obzoru; hlina si opakuje pokoru, zložená v brázdach ako ruky v lone. Zeleň jej sama klíči medzi prsty. Oraná od kraja i do, skladu, akoby zlato svojho pokladu na drobné opäť rozmieňala v prsti. Večerný zvon sa ozve do šera. V podzemných pokladniciach cmitera počíta zem, čo získava, čo stráca. Do lona zeme ruky zložené storočia dozrievajú v premene, v premene hliny, ktorou pohla práca. |
Löss (German)Im Abendfeld die Schatten fliegen
der Ferne zu – Fasanenhorizont; des Bodens Demut sich zu Furchen formt, wie Hände, die im Schoß gefaltet liegen. Durch seine Finger sprießt von selbst das Grüne, vom Rain her umgepflügt bis auf den Grund entschwand die goldne Glätte und liegt wie eingewechselt – kleines Geld der Krume. Vom Friedhof her schwingt Abenddämmerläuten. Dort in den Kasematten, Schatzgebäuden die Erde zählt, was sie gewinnt, verliert. Im Schoße ruhend, reifen ihre Hände jahrhundertlang im Wandel ohne Ende: im Wandel Löß, den Arbeit neu gebiert.
|