This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Véres szonettek (I.) (Krvavé sonety (I.) in Hungarian)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Krvavé sonety (I.) (Slovak)

Spev o krvi: — ký divý pomysel!? —
A o akej? — Ak o tej, ktorá žiari
sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári,
či jejž crk u decka v smev zabronel,

keď v snách ho láska anjel-pestiteľ;
alebo o tej, čo sa s duchom spári
u veštca v zápal čela na oltári:
tak nech by spev, nech plným dúškom znel!

Ó, krv je vlaha divotvorná! — Skrytá,
jak vzácny mušt, vrie v srdca pohári,
až udrie v ústroj silou vlnobitia;
s tým v tepnách v ruch sa, v mluno[1] prevarí
a vôľu tvorčiu, zajme kolo žitia…
Či myslia na to kedy mäsiari?

                    *

Nie o tej plodnej spievať dnes je čas:
o krvi, zo srdca čo šprihnúc v dlane,
kamkoľvek čiahne, tvorí požehnane,
i z mŕtvej skaly zlatý kúzli klas;

o krvi, v tmu čo vnáša slnka jas,
sťa olej vzplanúc — kahan pri kahane —
duševným zrakom denné na svitanie:
a takto chlebom-svetlom živí nás,

a vtedy, štíti aj, kde nebezpeč je…
Lež o krvi, čo vybúšila v hnev,
i zúri-búri, ohňom páli, vlečie
povodňou, rozmetá svet hŕbou pliev,
či odrážkou jak úpusty v zmar tečie…
ach, o tej znie, kým nezalkne sa, spev!

                    *



1mluno — elektrina



PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)6+8
Publication date

Véres szonettek (I.) (Hungarian)

Dal a vérről: – milyen vad gondolat!
S milyenről? – Ha arról, mely mint a rózsa,
vagy mint a pírban égó lányka-orca,
vagy melytől gyermek mosolya fakad,

kit álmában őrangyal símogat,
vagy arról, mely szellemmel párosodva
szent jós homlokát festi bíborosra:
hát adjon a dal zengő hangokat!

A vér csodás nedv! – Szívünk poharának
kelyhében, mint a drága must buzog,
míg hulláma a testünkbe nem árad;
ott áthevítve az akaratot
létünk mozgató kerekére rácsap...
Gondolnak erre a mészárosok?

                    *

De ma nem a termő vér dala kél,
mely szikrázva szívből tenyérbe vágtat,
melytől a holt kő is arany kalászt ad,
s mely áldva alkot, ahová elér;

a véré, melytől fényes lesz az éj,
ha föllobog – mécs mécs mellett –, akárcsak
olaj, s lelki szemként a ködön áthat,
s úgy lesz világunk éltető kenyér,

s ha veszély van, akkor is óva véd meg...
Hanem azé, mely mint a vad harag,
csapott világgá, dúl-fúl, tüze éget;
mindent pelyvaként sodró áradat,
vagy gáton széttörő tajték – az ének
erről szól, míg sírva meg nem szakad.

                    *



PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)7+9
Publication date

minimap