This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Véres szonettek (IV.) (Krvavé sonety (IV.) in Hungarian)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Krvavé sonety (IV.) (Slovak)

Že dožili sme, ach, ten rozvrat! rež,
z nejž potoky sa nevinná krv valí!
divadla toho divákmi sa stali,
ba účastníkmi do dna srdca tiež.

zvieraní, zajarmení v trýzne spräž!
Že octli sme sa sveta vo špitáli,
na púšti jeho zrazu, nájduc — žiaľ i
bôľ! — pompu rozvoja kol za padeš![9]

Že, starci, prv sme hlavy nesklonili,
než v skazy tej sme maras vtenuli,
na pokoj hoďas hnilý do mohyly!
Ba šťastní, ichž čas hostí minulý,
kde pred hrôzou sa rovy zaclonili —
blahoslavení všetci zosnulí!

                    *

Ó, ľudstvo! ľudstvo! Tak si vzdialené
nebolo nikdy od príkazu Krista:
Blížneho miluj ako seba, sčista
a bez výhrady splna, iskrenne.

Nač bolo jeho spásne učenie,
stvrdené smrťou, pravda, cesta istá:
keď bratu brat zmar stonásobne chystá,
preň zažíha hoc pekla plamene?

Čo mrav tvoj stojí, plň vied, umien perá,
keď vášňam sa dáš zaslepiť a viesť,
i pášeš potom ako divé zviera?
A čo si veniec pripravíš hen z hviezd,
neujdeš poroku,[10] že dnes i včera
si v zlovesť spotvorilo blahovesť!

                    *



9padeš — odpadok, čo padá nezrelé i trosky

10neujdeš poroku — neujdeš kliatbe



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)18+20
Publication date

Véres szonettek (IV.) (Hungarian)

Ó, hogy megértük e rettenetét,
melytől ártatlan vér ömlik patakban,
nézők lettünk a szörnyű színdarabban,
s játszók is, hogy szivünk beléremeg,

s a kín igája ég nyakunk felett!
Világ-kórházban, világ-sivatagban
sínylünk, gyászt és gyötrelmet lelve abban,
s romokat pompás fejlődés helyett!

Mért nem hajtottuk, mielőtt e vad láp
elnyel, vének, fejünk a porba, hogy
élvezzük sírunk rothatag nyugalmát?
Boldog, kit már vendégül fogadott
a múlt, ahol hűs árnyék óvja halmát
a borzalomtól - boldog a halott!

                    *

Ó, emberfaj, emberfaj! még sosem
hagytad el így a krisztusi tanácsot:
mint tenmagad, szeresd felebarátod,
fenntartás nélkül, fénylőn, teljesen.

Mit ért szava - út s igazság -, melyen
holta pecsétjével életre váltott,
ha testvér lobbant, mint pokoli lángot,
pusztulást a testvéri fejeken?

Erkölcs, tudás, toll: mind csak semmiség ez,
ha magad vadállatként viseled,
mert vezetőd a kába szenvedély lesz;
s akár csillagkoronád is lehet:
nem kerülöd el, hogy meg ne ítéltess,
mert az örömhírt gyászhírré teszed.

                    *



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)19+21
Publication date

minimap