This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Hviezdoslav, Pavol Országh: Krvavé sonety (VI.)

Portre of Hviezdoslav, Pavol Országh

Krvavé sonety (VI.) (Slovak)

Ba pošpatil si iba krásnu zem
tú, samozvanče, pošlú z Tvorcu ruky!
Čo vývin na nej, priostril si v muky,
v nástroje zhuby skul jej diadém;

bič zo síl splietol, harmonický snem
jej hlasov schlpil na svár mrchazvuký:
to tvoje vodcovstvo, s bied zápäť pluky;
ľaď! krvou kvapká i jej zôrny lem…

Zíď z trónu! Lev nech napozatým králi,
vrah z hladu len, nie pre slasť z úrazov;
alebo zem nech vlasatica spáli
čo brloh tvoj i s tvojou nákazou,
pre teba, tvor ty v zlobe neskonalý,
ju do zbla vyžhnúc z hviezdnych obrazov!…

                    *

   Ach, srdce moje čo už prenieslo
osudných úderov v tom dlhom žití!
Jak struny prepiate, sa skubli city
v ňom; temer sa mi samo rozčeslo,

i koleno mi ducha pokleslo
zúfaním: tak bol ráz ich presrditý!
Som sýty všetkých útrap, nadmier sýty:
a tu zas kríž ten sveta!… Čerieslo

tak nezakrojí v pôdu v orby spechu,
jak on sa vryl mi rozdierave v hruď;
i včuľ už strmie, predstavujúc viechu,
na ktorej skvie sa lapidárny súd
— stoletiu, pokoleniu na útechu —:
Vzdelanstvo — cha-cha-cha! — jak ľudožrút!…

                    *



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)26+28
Publication date

Véres szonettek (VI.) (Hungarian)

Csúffá gyaláztad, bitorló, a szép,
gyönyörűséges istenadta földet!
Fejlődését fájdalommá gyötörted;
romlás eszköze lett fején az ék;

erejéből korbácsot fonva még
összhangját is cívódó zajra törted;
vezér, nyomor-ezred vonul mögötted;
nézd, vértől csepeg szélein az ég!

Szállj le a trónról! Inkább az oroszlán
legyen urunk: az éhen öl, ha öl,
nem gyönyörből - vagy tán a föld omoltán
ragályos barlangod égesse föl
vad üstökös, temiattad, te ocsmány,
míg csillaga pernyeként összedől!

                    *

Ó, hosszúra nyúlt életem alatt
már annyi sorscsapást megért a lelkem!
Mint megfeszült húr, rángtak a szivemben
az érzések, hogy szinte meghasadt,

s térdem megroggyant kétségem miatt,
oly vakmerőn csaptak magasra bennem.
Beteltem a szenvedéssel, beteltem:
s ím, újra e világ-keresztje! - Vad

szántásban eke nem tép úgy talajba,
ahogy ez sebzőn keblembe hatott.
Most is ott mered, cégérét mutatva,
s kőbe vésett ítéletként ragyog
a nemzedék s kor vigaszára rajta:
Művelt emberek... Hah! - emberfalók!

                    *



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava)
Source of the quotationPavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety
Bookpage (from–to)27+29
Publication date

minimap