Krvavé sonety (IV.) (Slovak)
Že dožili sme, ach, ten rozvrat! rež, z nejž potoky sa nevinná krv valí! divadla toho divákmi sa stali, ba účastníkmi do dna srdca tiež.
zvieraní, zajarmení v trýzne spräž! Že octli sme sa sveta vo špitáli, na púšti jeho zrazu, nájduc — žiaľ i bôľ! — pompu rozvoja kol za padeš![9]
Že, starci, prv sme hlavy nesklonili, než v skazy tej sme maras vtenuli, na pokoj hoďas hnilý do mohyly! Ba šťastní, ichž čas hostí minulý, kde pred hrôzou sa rovy zaclonili — blahoslavení všetci zosnulí!
*
Ó, ľudstvo! ľudstvo! Tak si vzdialené nebolo nikdy od príkazu Krista: Blížneho miluj ako seba, sčista a bez výhrady splna, iskrenne.
Nač bolo jeho spásne učenie, stvrdené smrťou, pravda, cesta istá: keď bratu brat zmar stonásobne chystá, preň zažíha hoc pekla plamene?
Čo mrav tvoj stojí, plň vied, umien perá, keď vášňam sa dáš zaslepiť a viesť, i pášeš potom ako divé zviera? A čo si veniec pripravíš hen z hviezd, neujdeš poroku,[10] že dnes i včera si v zlovesť spotvorilo blahovesť!
*
9padeš — odpadok, čo padá nezrelé i trosky
10neujdeš poroku — neujdeš kliatbe
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 18+20 |
Publication date | 1978 |
|
|
Véres szonettek (IV.) (Hungarian)
Ó, hogy megértük e rettenetét, melytől ártatlan vér ömlik patakban, nézők lettünk a szörnyű színdarabban, s játszók is, hogy szivünk beléremeg,
s a kín igája ég nyakunk felett! Világ-kórházban, világ-sivatagban sínylünk, gyászt és gyötrelmet lelve abban, s romokat pompás fejlődés helyett!
Mért nem hajtottuk, mielőtt e vad láp elnyel, vének, fejünk a porba, hogy élvezzük sírunk rothatag nyugalmát? Boldog, kit már vendégül fogadott a múlt, ahol hűs árnyék óvja halmát a borzalomtól - boldog a halott!
*
Ó, emberfaj, emberfaj! még sosem hagytad el így a krisztusi tanácsot: mint tenmagad, szeresd felebarátod, fenntartás nélkül, fénylőn, teljesen.
Mit ért szava - út s igazság -, melyen holta pecsétjével életre váltott, ha testvér lobbant, mint pokoli lángot, pusztulást a testvéri fejeken?
Erkölcs, tudás, toll: mind csak semmiség ez, ha magad vadállatként viseled, mert vezetőd a kába szenvedély lesz; s akár csillagkoronád is lehet: nem kerülöd el, hogy meg ne ítéltess, mert az örömhírt gyászhírré teszed.
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 19+21 |
Publication date | 1978 |
|
|