Vieš, ono je to celé trochu inak.
Ja nie som skutočný básnik,
každý môj verš je iba bozk na tvoje viečka.
Chcel by som malý schátraný domček
s jedným smiešnym riadkom zelených jahôd,
verného psa a lyrický klobúk šialenca.
Stačil by mi
malý kúsok čudáckeho výstrižku galaxie.
Je mi zle. Je mi ťažko.
Budeš sa hnevať, že som zase pil,
že som slabý a vôbec... Možno máš pravdu,
keď so mnou nechceš strácať čas.
Pršalo a bláznivé jašteričky skákali zo stien,
sklo oblokov lákalo čierne bludičky samôt,
niekde zomierali deti,
niekde sa všetko skončilo.
Päť posledných cigariet, hlad, tma, úzkosť,
v šálke od kávy tabletka na spanie.
A tak sa teda pokúšam o nemožné.
Vráť mi mier,
vráť mi môj zúfalý tichý mier,
vráť mi môj stratený mier!
