This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Mihálik, Vojtech : Idős tanítónők (Starenky učiteľky in Hungarian)

Portre of Mihálik, Vojtech

Starenky učiteľky (Slovak)

Starenky učiteľky postávajú na priedomí,
keď iba sychravá jeseň im kýva na pozdrav.
Vlasy im poprášila krieda
a po ich tvárach ako po notovej osnove
prechodia poltóny spomienok,
úsmevov a sĺz.
Ich ruky sa sformovali do tvaru detskej hlávky.
Ústa, čo neokúsili ošiaľ bozkov,
telo, v ktorom sa panna nestala ženou,
í oči, čo sa postrácali v písankách,
čakajú, čakajú.
Čakajú pohľadnicu od mora,
či sneženie púpav zo strání,
či zacenganie po hodine života?
Starenky učiteľky postávajú na priedomí,
krátkozrakými očami hľadajú ryšavé slnko
a čudujú sa koncertu vtáctva
i akýmsi dotieravým veršom - už je čas?
Už idete, lastovičky,
ulietate preč?
Ich žiaci dávno uleteli z dohľadu,
len pamäť stareniek ich drží za pačesy.
Jedni sa stali hrdinami práce
a iní kradnú a bijú si ženy
a iní si pretancovali život
a iní hľadajú šťastie, a preto sú smutní
a veľmi by sa chceli vrátiť do školských lavíc.
Starenky učiteľky postávajú na priedomí
a čakajú svojich šedivejúcich žiakov,
aspoň ich pieseň, aspoň kartu od nich.
A veď by stačilo napísať: Bába búva,
mama myje Miša,
spomínam na Vás, žijete ešte, pani učiteľka?
A viete, že každá moja báseň
ako na hrazde visí na tom A,
ktoré ste pred rokmi v sychravej jeseni
namaľovali na tabuľu?
Ale starenkám učiteľkám sme zabudli písať listy.
A predsa postávajú na priedomí,
stratené v najmenších túžbach,
krátkozrakými očami hľadajú ryšavé slnko
a na tvárach ako na notovej osnove
cítia akýsi závan, akýsi verš.
Je po vyučovaní, cengá jeseň,
lastovičky sa lúčia a z došklbanej čítanky
clivý vetrík na záhumní
brní otavou.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV
Source of the quotationBásnické dielo - Vojtech Mihálik, ISBN: 978-80-8101-373-7
Bookpage (from–to)164-165
Publication date

Idős tanítónők (Hungarian)

Idős tanítónők ácsorognak a ház előtt,
már csak a nyirkos ősz köszönti őket.
Hajuk krétaporos,
s arcukon, mint klaviatúrán,
emlékek, mosolyok és könnyek
futamai futnak.
Kezük gyerekfej alakúra formálódott,
szájuk, amely nem kóstolta a csók őrületét,
testük, melyben a szűz asszonnyá nem lett,
szemük, amely füzetekben veszett el,
várnak csak, várnak.
Képeslapot a tenger mellől,
dombokról pitypang-havazást,
vagy csak az élet-óra utáni csöngetést
Idős tanítónők ácsorognak a ház előtt,
rövidlátó szemükkel kutatják a vörös napot,
madarak koncertjén álmélkodnak
s valami tolakodó versen — ideje már ?
Készülődsz-e, fecskemadár,
elröpülni már ?
Láthatárukról a diákjaik régen elröpültek,
Üstökűket már csak az idős tanítónők emlékezete húzza,
van, aki a munka hőse lett,
mások lopnak, asszonyukat verik,
megint mások eltáncolták az életüket,
vagy keresik a boldogságot, s ezért szomorúak,
s nagyon vágynak visszaülni az iskolapadba.
Idős tanítónők ácsorognak a ház előtt,
s várják őszülő diákjaikat,
dalukat legalább, egy képeslapot tőlük,
ennyi is elég volna: úr ír,
mama Misit mossa,
emlékszem még önre, él-e még, tanító néni?
S tudja-e, hogy valamennyi versem,
mint egy nyújtón, csüng azon az A-n,
melyet évekkel ezelőtt, egy nyirkos őszön
tetszett a táblára rajzolni?
De az idős tanítónőknek elfeledtünk írni,
s mégis: ácsorognak a ház előtt
apró vágyaikba veszve.
Rövidlátó szemükkel kutatják a rőt napot,
s arcukon, mint kottán,
holmi fuvallatot észlelnek: verset.
Vége a tanításnak, az ősz csönget,
az iskolakönyvben búcsúznak a fecskék.
A kert alatt füvet penget
a szomorú szél.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherMadách Könyv- és Lapkiadó (Bratislava)
Source of the quotationVojtech Mihálik - Válogatott versek
Bookpage (from–to)36-37
Publication date

minimap