This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Smrek, Ján: Cválajúce dni

Portre of Smrek, Ján

Cválajúce dni (Slovak)

Bujní žrebci, neosedlaní
— nezasiahne ich blesk —
ženú sa vpred,
ženú sa vpred,
kopyty rozbíjajú lebky
a nechávajú za sebou
dokaličené ľudské mŕtvoly.

Stepilí cowboyi
nad konské hrivy sklonení
sedia na pariacich sa chrbtoch
a stískajú ich koleny
kŕčovite.
Hurrá, hurrá!
Z cesty nám!!
  Pádime!
    Nevidíte?

Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom,
že nestihne ich ani Parom,
chcú prelietať
zo stálic na stálice,
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.

My mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život — svoju milú —
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí —
my sme tí jazdci diví!
Sedíme na paripách:
uháňajúcich dňoch,
a pevne držíme sa hrivy —
nič nevadí, že niektorý
pri skoku ponad piliere
oceľového mosta
drží sa už len chvosta.

Nemôžme znať, či nespadneme
a nezlomíme väz —
lež nechceme sa predsa vtopiť
v to driemajúce ľudské plemä,
v zakliaty živý les.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherKalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava
Source of the quotationBásnické dielo, Ján Smrek
Bookpage (from–to)23-24
Publication date

Száguldó napok (Hungarian)

Szilaj, nyerget nem ismerő mének
— kiket villám se sújt —
mennek előre,
mennek előre,
rohannak s patájuk koponyát zúz,
megcsonkított emberi hullák
maradnak szerte nyomukban.

Szép, délceg cowboyok
a sörények fölé hajolva
vad, gőzölgő hátakon ülnek,
és összeszorítják sorra
görcsösen térdüket:
Hajrá! Hajrá!
El az útunkból!
  Itt a fergeteg!
   Nem látja szemetek?

Százával van itt a műlovas,
a nézők száma milliónyi.
De a százak a dómok fölött szoktak lovagolni,
a Notre-Dame fölött talán,
s átugorják az Óceánt,
iramuk nyaktörő nagyon,
nem is éri utol őket Parom[1],
csillagról csillagra
akarnak repülni,
és átnyergelni Lucifer nyakára,
hogy beleolvadjanak valami tüneménybe,
tán éppen az örök energiába.

Mi, ifjú legények, kik vidáman
öleltük meg a kedvesünket
— az életet — a táncban,
míg szánkon az élet vágya lobog:
mi vagyunk azok a vad lovasok!
Ülünk paripa-hátakon:
a tovafutó napokon,
mi, a sörényükbe kapaszkodók —
és az se baj, hogy valamelyikünk
az acélhíd pilléreit
átugratva már csak, vagy épp alig
a ló farkában megkapaszkodik.

Nem tudhatjuk, le nem esünk-e,
nyakunkat szegve, összetörve, beolvadni
mégsem akarunk
az emberiségbe — vesztünkre —,
ez elátkozott eleven erdőbe.



[1] A mennydörgés és villámlás pogány istene.



Uploaded byRépás Norbert
PublisherEurópa Könyvkiadó (Budapest)
Source of the quotationJán Smrek, Válogatott versek
Bookpage (from–to)6-7
Publication date

minimap