Válek, Miroslav: Óda na lásku
Óda na lásku (Slovak)V tej chvíli medzi nocou a dňom, keď sa Zem krúti na pivovej fľaši, keď konečne aj peklo odpočíva, blcha diablov sa už opila a diabol bĺch spí v perí čiernych sliepok, až sa práši z chĺpkov obilia, keď za očami hlúpych melú mak, keď je tma vlastne najčernejšia v rozkroku, v tej chvíli vecí horeznak hovorí žena ľútostivú vodu, slabikuje dym: Čo, kedy, koľko ráz a s kým... Niečo klope vo vajíčku. Niečí hlások škemrá: »Vstúp!« V nejakej hlave kotúľa sa hlava, nejaký muž tam visí v slučke slovíčka. Krysí zub odhlodáva z nebíčka. Množenie vecí. Narážanie ľadov. Nežnosti, čo Zemou otrasú. Milovanie v husej koži úžasu. Noc, vlhká ako po súloži hviezd. Láska ako nebo. A Mesiac ako päsť. Vzduch, ktorý brúsi drsné hranolčeky. Zlostná hudba skla. A tma a tma, až do nahoty kostí, až takmer biela... ...Boh, skladajúci nový stroj zo súčiastok tela. |
Ode to love (English)At just that moment between night and day,
when the Earth spins on a beer-bottle, when even hell at last reposes, the devils’ flea is already drunk and the devil of fleas sleeps in the feathers of black hens, when the dust flies from the ears of grain, when poppy-seed is ground behind dull eyes, when the darkness is blackest in the crotch, at just that moment lying on her back the woman sorrowfully whispers water, spells smoke: What, when, how often and with whom ... Something’s knocking in the egg. Someone’s voice is begging “Come in!” In some head a head is rolling, some man is hanging there in the noose of a little word. A rat’s tooth is gnawing away at the sky. Multiplication of things. Crashing of ice-floes. Caresses setting the world ablaze. |