This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

Milanović, Katarina: Spáľte ma (Spalite me in Slovak)

Portre of Milanović, Katarina
Portre of Janík, Pavol

Back to the translator

Spalite me (Serbian)

Spalite me, ne želim pod zemlju.

Ležim u lokvi krvi pored kuhinje, u ruci mi je nož, onaj nož koji sam uspela da izvadim iz sebe poslednjim trzajem ruke. Pala sam tu. Želela sam samo da proverim šta me tamo čeka. Ovde mi se nije svidelo. Mogu reći da je prelepo. Uživam u pogledu na sebe. Gledam kako dolazi hitna, odvoze me na krevetu. Neki ljudi plaču, vrište. Ali neka, ljudi su stvoreni za to. Ne zaslužuju ni tračak sreće u svom životu, ne zaslužuju da postoje. Ne zaslužuju život, jer ne znaju da ga iskoriste. Ne znaju da zavire u najsitnije otvore zemlje, da vide šta se zbiva iza zatvorenih vrata. Zadovoljni su mrvicom koja im je data, jer ne znaju da postoji još gomilu lepših i boljih mrvica od te njihove. Možda su zato i zadovoljni, možda sam ja prokleta. Ili su oni kukavice. Odvoze me, nisam imala šta da radim pa sam krenula da gledam sebe. Da sam znala ranije kako ćovek lepo izgleda dok nepomično leži, ne bih čekala do sad da uradim to. Da gledam druge kako misle da me nema, da ih gledam kako se kidaju. Kako se rastavljaju od života. Ima li čega lepšeg? Jedina želja koju tražim od tih bića, od svih vas: SPALITE ME ! Ne želim da moje telo istrune. Želim da letim, da plovim morima, da budem slobodna. Da moj pepeo obiđe čitav svet, da ga prolamaju uragani, tornada, da ga sagore vulkani, da ga ajkule slučajno pojedu dok vrebaju svoj plen. Da ga ptice nose na leđima, da prenoći na latici cveta, da se stopi sa peskom u pustinji. Želim da osetim život ovako mrtva. Svaku najbanalniju sitnicu života. Da vidim sve ono što se smatra glupim i nepotrebnim. Želim sve ono što do sada niko nije uradio. Želim da svi ljudi ožive. Da ne budu više mrtvi, jer svi su oni mrtvi dok se ne oslobode svojih strahova od osuda, od sebe. Da urade sve ono sto žele, a što niko drugi ne bi pomislio da uradi, što bi mnogi smatrali nenormalnim. Nek me smatraju ludom, neka budem čudna, bar znam da sam živela onako kako sam volela. I ovako mrtva, živa sam. Bilo bi još bolje da sam shvatila to dok je bilo života u meni, onog pravog života. Bilo bi bolje da nisam morala da zarijem nož u sebe da bih se oslobodila. Trebalo je osloboditi se na drugi način, jer će čovek, šta god radio, uvek biti osuđivan od strane drugih. Kasno shvatih, ali ne žalim. Samo žalim što mnogi ne nađu ni jedan izlaz. Ne znaju da se oslobode iz svoje tesne kože. Dopuštaju da ih žulja, da im stvara rane, ali čemu? Da bi otišli u Raj, i tamo jeli grožđe i jagode? Ne, ne, toga nema. Ljudi znaju da to ne postoji, ali se plaše svojih postupaka, zato su čitavog života sami svoji robovi. Ne dopuštaju da oslobode onog pravog sebe koji trune u njima, a sa tim pravim koji trune, trunu i oni. To je još gora varijanta nego ona moja. Da gledam kako nestajem, a znam da mogu da se oslobodim, samo mi je potrebno malo hrabrosti. Odrala sam sebi kožu samo da bih uradila SVE što mi mami osmeh na lice. Ali i dalje hoću da moja jedina želja koju ne mogu sama realizovati bude ostvarena:  Spalite me, ne želim pod zemlju!



Uploaded byFehér Illés
Source of the quotationhttp://hiperboreja.blogspot.rs

Spáľte ma (Slovak)

Spáľte ma, nechcem ležať pod zemou.

Ležím v kaluži krvi vedľa kuchyne, v ruke nôž, ten nôž, ktorý som posledným šklbnutím ruky zo seba vytrhla. Spadla som sem. Chcela som si len overiť, čo ma tam čaká. Tu sa mi nepáčilo. Napokon by som mohla povedať, že je to krásne. Bahním sa v pohľade na seba. Pozerám sa na príchod zdravotníkov, odnášajú ma na nosidlách. Niektorí ľudia plačú, kričia. To nič, ľudia sú na to stvorení. Nezaslúžia si ani len náznak šťastia vo svojom živote, nezaslúžia si bytie. Nezaslúžia si život, lebo z neho nevedia nič vyťažiť. Nevedia nahliadnuť do podrobností zeme, aby uvideli, čo sa za zatvorenými vrátami deje. Sú spokojní so svojimi omrvinkami, lebo nevedia, že je tam aj kopa krajších a lepších omrviniek, ako sú tie ich. Možno to je dôvod, prečo som šťastná či prekliata. Alebo oni sú zbabelci. Odvezú ma, nemala som inú prácu – len pozorovať sami seba. Keby som vedela, aký je človek krásny, keď nehybne leží, urobila by som to už dávno. A videla by som, čo si o mne ostatní myslia, ako im kanú slzy. Ako sa lúčia so životom. Môže byť niečo krajšie? Len jedno si želám od tých bytostí, od vás všetkých: SPÁĽTE MA ! Neželám si, aby moje telo hnilo. Chcem letieť, plaviť sa oceánmi, chcem byť slobodná. Nech môj popol obíde celý svet, nech ho víria tornáda a uragány, pália sopky, nech ho zožerie žralok, čo striehne na svoju korisť. Nech ho vtáci nesú na krídlach, nech prenocuje na lupeňoch kvetov, nech splynie s pieskom v púšti. Aj mŕtva chcem cítiť život. I ten najbanálnejší detail života. Chcem vidieť všetko – aj to, čo vyzerá ako hlúpe a zbytočné. Chcem urobiť všetko to, čo doteraz nikto nikdy neurobil. Nech všetci ľudia ožijú. Nech nie sú mŕtvi, lebo nežijú, kým sa neprestanú báť svojho osudu, samých seba. Nech si robia, čo chcú, aj to, čo by iným ani nezišlo na um, čo by mnohí pokladali za bláznivé. Nech ma ľudia považujú za čudáčku, ale nech aspoň viem, že som žila tak, ako som chcela. Aj mŕtva žijem. Bolo by ešte lepšie, keby som si to uvedomila, kým som skutočne žila. Bolo by lepšie oslobodiť sa bez toho, aby som do seba zaborila nôž. Hľadať inú cestu k slobode, lebo človeka, nech robí čokoľvek, iní ľudia odsudzujú. Príliš neskoro som si to uvedomila, ale nesťažujem sa. Je mi ľúto len to, že mnohí nenájdu žiadne východisko. Nie sú schopní zbaviť sa svojej tesnej kože. Dovolia jej, aby ich zvierala, zraňovala ich, ale načo? Aby potom v Raji jedli hrozno a jahody? Nie, nie, to nie. Ľudia vedia, že to nie, ale boja sa vlastných činov, celý život sú otrokmi samých seba. Nedovolia svojmu skutočnému ja, aby sa oslobodilo, nechávajú ho v sebe hniť, a tak spolu s ním hnijú aj oni. To je ešte horšia možnosť ako moja. Vidím, ako sa strácam, ale viem, že sa môžem oslobodiť, stačí len trocha odvahy. Zbavila som sa kože a urobila VŠETKO, aby som mala úsmev na tvári. Ale už chcem iba to jediné, čo nemôžem urobiť sama. Spáľte ma, nechcem ležať pod zemou!



Uploaded byRépás Norbert
Source of the quotationtranslator

minimap