Johanides, Ján oldala, Szlovák Fogadtatás
 |
Recepció
Charakteristika tvorbyPatrí k najvýraznejším osobnostiam súčasných slovenských spisovateľov. V jeho tvorbe je potrebné rozlišovať dve obdobia. Do prvého patria prvé tri knihy z rokov 1963 – 1966. V nich sa inšpiroval vtedajšími literárnymi a filozofickými prúdmi, akými boli existencializmus (Sartre, Camus), módny prúd "nového románu" s ďalším posunom k tzv. absurdnej literatúre a k využívaniu surrealistických výstavbových prostriedkov. Už prvými dielami sa predstavil ako výrazná spisovateľská osobnosť s novátorskou odvahou a ako autor, ktorý vie, čo chce, a vie to aj tvorivo dosiahnuť. Jeho záujem sa orientuje na problémy ľudskej osamelosti, úzkosti, strachu a viny, na prieniky do vnútra človeka, na odhaľovanie procesov v citových vrstvách a predstavách v hraničných situáciách. Od literárnej kritiky sa mu za to dostalo pozitívne prijatie. Potom sa na desať rokov odmlčal, akoby potreboval čas na syntézu a vyzretie literárnych postupov. Literárna tvorba druhého obdobia demonštruje zrelosť osobnosti na spoločensky závažných témach a problémoch súčasného sveta a človeka. Vecným, triezvym, ale poetickým a pútavým štýlom, s nekonvenčnou a nenapodobiteľnou filozofiou, prienikom do intímneho súkromia človeka, do jeho pocitových rovín a analýzou ľudského sveta sa zaradil k najkultivovanejším, najvyhľadávanejším a najžiadanejším autorom. Protestuje proti znečisťovaniu životného prostredia a amorálnosti zatajovania skutočnej pravdy o ňom (Nepriznané vrany), kriticky sa vyrovnáva s narastajúcim malomeštiactvom a konzumným spôsobom života (Balada o vkladnej knižke), odmietavo sa stavia k akémukoľvek násiliu a intolerancii v minulosti i v súčasnom živote a svete (Slony v Mauthausene). Odhaľuje psychologické pozadie, motívy a príčiny slabých stránok správania sa a konania človeka, zasahuje dimenzie jeho identity a pátra po hlbších osobnostných i spoločenských koreňoch amorálnosti, strachu a úzkosti človeka na pozadí rozličných tragických a bizarných príbehov. Osobitne to platí o jeho posledných literárnych dielach (Najsmutnejšia oravská balada, Previesť cez most, Zločin plachej lesbičky, Krik drozdov pred spaním, Kocúr a zimný človek, Trestajúci zločin), ktorými zaznamenal výrazný úspech u čitateľov i kritiky doma i v zahraničí. Jeho posledná kniha Rembrandt vyšla súčasne na Slovensku i v parížskom vydavateľstve Flohic Editions. (Viktor Timura)
O autorovi
"Ján Johanides je jediný autor tejto generácie, ktorého nestrhla žeravá prítomnosť, tobôž nie k ironickému traktovaniu." (Vladimír Petrík)
"Johanides akoby stále potreboval stavať svojich protagonistov do excentrických situácií, na pozadí ktorých sa môže odvíjať celý reťazec asociatívne, cyklicky a vrstevnato rozvíjaných sebaanalytických úvah, v ktorých dominujú existenciálne stavy, impresie, pocity." (Dana Kršáková)
"Zaujímajú ho nie povrchové vrstvy ľudskej osobnosti,... ale práve to, čo sa nazýva ľudským súkromím a čo je v podstate mohutnou, no dosiaľ tak málo preskúmanou rozlohou ľudského vedomia, svedomia i podvedomia." (Jozef Felix)
"Johanides má životnú smolu, že nepíše po anglicky, mohol by byť svetovým spisovateľom. Slovenská literatúra má životné šťastie, že tomu tak nie je." (Rutkayová-Maderová)
Ocenenia
Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ za knihu Nepriestrelná žena (2002)
Cena Dominika Tatarku za knihu Nepriestrelná žena (2002)
