Procter, Adelaide Anne: Anjel smrti (The Angel Of Death Szlovák nyelven)

Why shouldst thou fear the beautiful angel, Death,
Who waits thee at the portals of the skies,
Ready to kiss away thy struggling breath,
Ready with gentle hand to close thine eyes?

How many a tranquil soul has passed away,
Fled gladly from fierce pain and pleasures dim,
To the eternal splendour of the day;
And many a troubled heart still calls for him.

Spirits too tender for the battle here
Have turned from life, its hopes, its fears, its charms;
And children, shuddering at a world so drear,
Have smiling passed away into his arms.

He whom thou fearest will, to ease its pain,
Lay his cold hand upon thy aching heart:
Will soothe the terrors of thy troubled brain,
And bid the shadow of earth's grief depart.

He will give back what neither time, nor might,
Nor passionate prayer, nor longing hope restore.
(Dear as to long blind eyes recovered sight,)
He will give back those who are gone before.

Oh, what were life, if life were all? Thine eyes
Are blinded by their tears, or thou wouldst see
Thy treasures wait thee in the far-off skies,
And Death, thy friend, will give them all to thee.

Len neboj sa kräs toho anjela,
čo chce ťa vítať v nadoblačnej bráne,
ťa bozkom zbaviť dychu docela
a očú tým, že ruku vloží na ne!

Ach, koľko zmĺklych privítal uz tak,
keď ušli trýzni, klamlivému blahu,
v jas večna aby ponorili zrak!
Bôľ korkých sŕdc volá tú ruku drahú!

Preň duše, túžbou k výškam nesené,
sa s žitia bojmi, s jeho čarom lúčia,
a deti, hrózou sveta zdesené,
mu usmievavé letia do náručia...

Nie, neboj sa — on nežným dotykom
kŕč boľavého srdca navždy stíši
a ustrašenej mysli výkrikom
dá mier — a žiaľom úsmev z ticha ríší.

On vráti to, čo ani moc, ni čas,
ni modlitba, ni vrúcna túžba nedá,
čo vzácne, ako slepcom očú jas:
tých vráti, ktorých márne srdce hľadá.

čo život, ak nie viac tu, ako on? -
Tam, v svetle (či v slz slaný zrak sa tratí?)
hľa, drahí čakajú a napokon
Smrť, priateľ tvoj, zas všetkých ti ich vráti.