Sťa lazar ležím
s chrípkou, drhne ma
kašeľ, odrazu ktosi
zvoní. Zaliaty potom
hrabem sa z postele,
šuchcem sa k dverám,
otváram. Na prahu
muž. Vraví mi:
Dobrý večer, prišiel som
odčítať stav plynu.
Pridusený
kašľom ustúpim
odo dvier, hovorím:
poďte ďalej.
Muž požiada o stoličku,
stane si na ňu, skúmavo
hľadí na počítadlo plynomeru,
značí si číslice.
Zalapám po dychu,
skrúti ma nápor kašľa, utekám
do sprchy, odŕham, skúšam
dostať z priedušiek
ten hlien.
V predsieni muž
zostúpi zo stoličky,
zavrie ohmataný zošit.
Budete doplácať,
vraví pri odchode.
Zakaždým doplácam, hovorím
pomedzi kašeľ, plynár mizne
za dverami a ja sa zhlboka
nadýchnem a skôr než mi hrudník
zovrie pálivá bolesť,
dopoviem: To nič,
hlavne, že žijeme.
