Rafajová, Mária (1896–1978) Translations

Biography

Bola rádová sestra, spisovateľka, ktorá písala väčšinou básne. Bola nástupkyňou, či pokračovateľkou diela Kristíny Royovej. Narodila sa 29.11.1896 v Brne. Na želanie rodičov navštevovala dievčenské lýceum Vesna v Brne. Chcela sa stať lekárkou, ale I.svetová vojna jej plány prekazila. Cez vojnu prijala miesto v Zemskom obilnom ústave v Brne. V roku 1920 odchádza do Prahy študovať Vyššiu sociálnu školu. Tu sa okrem štúdia zapája i do činnosti Armády spásy. Neskôr sa stala jej členkou, vstúpila do Kadetnej školy. Po piatich rokoch musela zo zdravotných dôvodov zmeniť zamestnanie. Kristína Royová ju pozvala na Starú Turú liečiť sa. Prišla a v našom meste a na Slovensku zostala natrvalo. Prežila tu celých 50 rokov života. Liečila sa pod dozorom svojej celoživotnej priateľky diakonky Margity Pálovej. Keď prišla Mária Rafajová na Starú Turú, bolo už dielo sestier Royových naširoko rozvinuté. Stala sa spolupracovníčkou Kristíny Royovej a po jej smrti prevzala celú náročnú prácu nielen redaktorskú, ale i charitatívnu - správu všetkých štyroch domovov - sirotinca, nemocnice, Útulne a starobinca Domova bielych hláv, ako i vedenie spolku Vieroslava.

Mnoho básní Marie Rafajovej je roztrúsených v cirkevných časopisoch, najviac v staroturianskej Večernici, ktorú Rafajová redigovala ako spoluredaktorka v rokoch 1928 - 1936 a po smrti Kristíny Royovej samostatne v roku 1937 - 1949, veľa ich zostalo v rukopise a mnohé sa skrývajú v najrôznejších cirkevných spevníkoch. Ako spisovateľka sa Marie Rafajová venovala predovšetkým deťom. Súviselo to s jej prácou v sirotinci na Starej Turej. Patrí sem celý rad drobných próz uverejnených v rokoch 1928 - 1948. Niektoré sú tiež obdobne ako básne,napísané v slovenčine. Veselé zážitky z detstva opisuje v poeticky ladených rozprávkach pre deti, napr. "O nespokojnej halúzke", "Biely obláčik", "O kryštálovej studničke" a iné. Vlastnú mladosť zachytila v autobiograficky zameranej práci pre mládež, v úsmevnej a šťastím prežiarenej knihe, s názvom "Na pasekách" s podtitulom "Léto na valšském venkově".

Významná je i prekladateľská činnosť. Prekladala poéziu i prózu a to z angličtiny, z nemčiny a zo švédštiny. Mimo toho z češtiny do slovenčiny i zo slovenčiny do češtiny. Vrchol náboženskej prekladovej poézie u nás predstavuje zbierka básní "Skala vekov". Verše Marie Rafajovej nenechali ľahostajnými ani hudobníkov. Alexander Havránek uvádza na 80 zhudobnených textov od asi 20 skladateľov - a to nie je všetko. Mnohé skladby a texty Rafajovej sa ešte skrývajú v zásuvkách rôznych autorov v rukopise. Najvýznamnejšie miesto v zhudobnených textoch zaujíma Kantáta 1945, ktorou oslobodenie našej vlasti pozdravil národný umelec Jozef Bohuslav Foerster.

Komisia pre menovanie Spravodlivých založená YAD Vachem autoritou v oblasti pamiatok pre hrdinou a mučeníkov Holokaustu rozhodla na svojom zasadnutí dňa 13.novembra 1991 na základe predložených materiálov uctiť Máriu Rafajovú. Jej meno je navždy vyryté do múru cti v záhrade Spravodlivých Jeruzalem. (19.februára 1992)

Zdroje:
http://www.staratura.sk/item/maria-rafajova/
http://www.btm.cz/index.php?menu=letacek&cely=ano&jaky=663
http://www.wikiwand.com/cs/Marie_Rafajov%C3%A1
https://cs.wikipedia.org/wiki/Marie_Rafajov%C3%A1

(Editor of this page: Répás Norbert)