Urban, Milo (1904–1982) Works   hu sk

Biography

URBAN Milo, 24. 8. 1904 Rabčice – 10. 3. 1982 Bratislava, jeden z najvýjnamnejších medzivojnových prozaikov. Tradičnú tematiku slovenskej dediny obohatil o hlboký psychologický rozmer, lyrizáciou epiky predznamenal autorov  naturizmu. U. sa narodil z druhého manželstva hájnika. Rané detstvo prežil v hájovni pod vrchom Babia Hora (odtiaľ U. raný pseudonym Podbabjagurský), prakticky odtrhnutý, od civilizácie. Šestnásťročný uverejnil prvé prózy v študentskom časopise – Vatra, silne ovplyvnené realistami – Kukučínom a – Vajanským, ktoré majú len dokumentárny význam. Za kľúčový slov. medzivojnový román sa poklada Živý bič (1927, č. 1965), ktorý vyšiel doposiaľ v 16 vyd. a už v 30. rokoch v prekladoch do nem., slovinčiny, srbochorváčtiny a maď. Je paradoxom, že U. pracoval v profašisticky orientovaných periodikách a nem. vydanie Živého biča sa dostalo medzi prohibitné a pálené tituly. Román sa skladá z dvoch častí: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Dej sa odohráva koncom 1. sv. vojny a po nej v chudobnej horniackej dedine Ráztoky. Impulzy prichádzajú zvonku (vojny), odrážajú sa vo vnútri dedinskej pospolitosti, ale tradičné, archetypálne je v popredí. V prvej časti dominuje príbeh Evy Hlavajovej, ktorej muž Adam je na fronte. Eva podľahne zvodcovi notárovi Okolickému, dedina odsudzuje jej hriech, Eva spácha samovraždu. Adam Hlavaj po návrate domov zvádza vnútorný boj, rozhodne sa nepomstiť zvodcovi. Ako prvý nachádza „stratené ruky“ a v druhej časti románu sa stáva ústrednou postavou prebúdzania vidieckej pospolitosti k aktívnym činom. U. síce Hlavaja monumentalizuje, ale nerobí z neho tradičného heroja, pretože tým (a ústrednou postavou) sa stáva dedina ako celok. Nesmierny literárnokritický a čitateľský úspech Živého biča a naliehanie vydavateľa pripreli U. napísať voľné pokračovanie Hmly na úsvite (1930). Epizodický dej sa odohráva okrem vidieckeho prostredia aj v slov malomeste, v ktorom sa prebúdza podnikateľský živel, a v pražskom prostredí vysokej politiky, plnej intríg a lobovania. Hlavaj zostáva verný svojej archetypálnej vidieckej pravde a etike. V postave robotníka Sedmíka sa U. dotýka živelného robotníckeho a komunistického hnutia. Zjavenie sa Krista tragicky umierajúcemu Sedmíkovi naznačuje U. sympatie k tradičným hodnotám viery pred inými ideologickými koncepciami. Kritika v tomto diele ocenila psychologickú prekreslenosť postáv, vyčítala však sujetovú povrchnosť a verbalizmus. U. tento román dvakrát prepracoval (1941, 1970), nedocielil však presvedčivosť Živého biča. V tretej časti trilógie V osídlach (1940), ktorá vykazuje „extrémnu konštrukčnosť“ (– S. Rakús), dominujú individuálne a individualistické akty vzbury, z ktorých je najpresvedčivejšia pomsta skrachovaného študenta Mahúta veľkostatkárovi Kálnickému.